Redakcia ozdravme oslovila viacero mienkotvorných osobností slovenského zdravotníctva, aby ponúkli ich pohľad na dianie v slovenskom zdravotníctve v roku 2024. Píše medicínsky riaditeľ AGEL Vladimír Dvorový
Určite sa môžeme zhodnúť na tom, že zdravotníctvo je témou, ktorá vie zaujať občana našej republiky bez rozdielu sociálneho, zdravotného, národnostného alebo vzdelanostného statusu.
Od atentátu na premiéra krajiny, kedy sa sústredila pozornosť na tím zdravotníkov bojujúci o jeho život, cez očakávané dopady konsolidačného balíčka a výmenu ministrov zdravotníctva až po výpovede lekárov a neistotu na konci roka. Udalosti boli zachytené odborne, analyticky ale aj virálne a až bulvárne.
Plíživé pokračovanie rozdelenia
Avšak na pozadí okolností a udalostí, ktoré sa stali v roku 2024 v našom zdravotníctve, nám mohol ujsť fenomén, ktorý prichádza pozvoľna ale je stále viac prítomný a nepíše sa o ňom priamo – ide o fenomén rozdelenia.
Zdravotníctvo je prirodzene rozdelené na segmenty. Prirodzene aj očakávame, že segmenty spolu budú kooperovať v záujme celku. A to často aj deklarujeme. Že spolupracujeme dobre a že spolupracujeme všetci. Bolo to ale tak v roku 2024?
Začnime ľuďmi, zdravotníckymi pracovníkmi, lekármi, sestrami. Jedným z častých vysvetlení motívov slovenských zdravotníkov pracovať v Českej republike nie sú platy ale podmienky. A prekvapivo nie len podmienky materiálne ale skôr celková kultúra toho ako je pracovisko organizované, ako sú nastavené vzťahy a komunikácia. Generačná priepasť medzi mladšími a staršími a vzájomné nepochopenie a neúcta vedú k rozdeleniu a k pocitu, že na pracovisku nie sú radi jedni ani druhí.
Tých, ktorí neodídu do zahraničia ale po získaní atestácie odídu pracovať na ambulanciu je teda veľa. A nepochopenie pokračuje. Nevieme sa zhodnúť komu vlastne patrí ten pacient po 16.00. Nemocničným alebo ambulantným lekárom? A komu vlastne patria tie recepty? Všeobecným lekárom alebo špecialistom? Koordinácia starostlivosti o komplexného a multimorbídneho pacienta je pekná téma na jednu z mnohých zdravotníckych konferencií. No už menej táto téma pozýva slovenských lekárov k spolupráci v každodennej praxi.
Nič nedokáže rozdeľovať viac ako peniaze. Otázka kto zarába v slovenskom zdravotníctve viac a ľahšie je témou konca roka. Sú to tie stále oddlžované a cez kapitálové investície dotované univerzitné a fakultné nemocnice? Alebo tie súkromné podozrievané z lepších a výhodnejších zmlúv? Robia viac tí štátni alebo tí súkromní? Je tu síce optimalizácia. Ale zdá sa, že bude rozdeľovať viac ako je žiaduce.
Program dňa: dezilúzia
Reforma nedáva žiadne odpovede a ani nádej tým lekárom, ktorí vyjadrili svoj postoj voči situácii podaním výpovedí. Sú lepší tí, ktorí zvolili radikálny postup alebo tí, ktorí zostali pri pacientovi napriek okolnostiam v spoločnosti? Sila protestu odborárov na konci roka vychádzala aj zo silnej dezilúzie lekárov z politikov ako skupiny. Žiaľ ľudia okolo odvolanej ministerky sklamali a rovnako na druhej strane pri inaktivite vyčerpaných zdravotníckych expertov opozície cítili odborári revolučný mandát jasne sa oddeliť a diktovať podmienky.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.