Rok 2024 v zdravotníctve najviac poznačili azda dve udalosti – výmena na poste ministra a výpovede lekárov. Za zmienku stoja ale aj ďalšie, pri ktorých sa pristavím a ktoré nám ukážu, že v uplynulom roku sme nevyužili príležitosti, ktoré mohli slovenské zdravotníctvo posunúť vpred.
Hneď v januári sme sa museli obrátiť na generálnu prokuratúru s podnetom týkajúcim sa zaradenia nemocníc Bory v Bratislave a Kardiocentra Agel v Košiciach vo veci možného porušenia zákona o kategorizácii nemocníc. Máme za to, že ministerka Dolinková ešte v roku 2023 v tomto prípade nekonala v súlade so všetkými dostupnými podkladmi, ktoré mala na ministerstve a ktoré mali k dispozícii príslušné komisie.
Prokurátorka generálnej prokuratúry vybavila náš podnet ešte v máji 2024, a to pomerne šalamúnsky, a síce bez prijatia ďalšieho prokurátorského opatrenia, pretože (zjednodušene) cit.: „prijatím niektorého z prostriedkov prokurátorského dozoru by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu prioritného verejného záujmu, ktorým je ochrana zdravia obyvateľstva, keďže prípadným zrušením rozhodnutí ministerstva by mohla existovať napr. reálna hrozba predĺženia čakacích lehôt v intervenčnej kardiológii (kardiochirurgii), či presunu značného objemu zdravotnej starostlivosti (hospitalizácie, onkológia, pôrodníctvo, chirurgické výkony a pod.) do iných nemocníc.“
Teda máme síce zákon, no keď sa zjavne nedodrží, niet prostriedku na opravu. A že sa kategorizácia dostala pod politické tlaky sa ukázalo aj neskôr na jar, kedy podnikateľ Vladimír Soták v Brezne najprv dourážal polku ministerstva zdravotníctva, aby následne neskôr ministerka Dolinková preradila brezniansku nemocnicu do inej kategórie a vyhodila riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve.
V januári sa udiala ďalšia nemilá udalosť – Vláda Slovenskej republiky vymenovala za splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie MUDr. Petra Kotlára, poslanca národnej rady za SNS. Pán Kotlár sa počas roka viac krát „vyznamenal“, spomeniem napríklad odmietnutie medzinárodných zdravotných predpisov WHO v júni, jeho vyjadrenia na zdravotníckom výbore, že žiadna pandémia nebola, spochybňovanie vedecky dokázaných faktov, výzvy na zastavenie očkovania a podobné nezmysly, ktoré by v normálnej krajine viedli k jeho odvolaniu vládou. Pán splnomocnenec nakoniec aj tak nič nevyšetril, ak nerátame jeho kvapky krvi vyšetrené pod domácim mikroskopom.
Vo februári vláda odvolala predsedníčku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to najmä vďaka účelovej zmene kompetenčného zákona, ktorý si vyslúžil kritiku naprieč odbornou aj politickou obcou. Cesta k predsedníckej stoličke pre Michala Palkoviča, ministra zdravotníctva v úradníckej vláde, tak bola otvorená.
Vo februári a marci prebiehal „boj“ o lokalitu novej národnej univerzitnej nemocnice. Napriek tomu, že nemocnica na Rázsochách sa stavala (aj nestavala) už 42 rokov, preinvestovalo sa viac ako 50 miliónov eur, ministerka Dolinková zvažovala úplne inú lokalitu. Rozhodnutie nakoniec padlo v máji a koncová slovenská nemocnica mala vyrásť v podobe prístavby pavilónu a rekonštrukcie 50-ročnej nemocnice v Ružinove. To už ale neplatilo v septembri, kedy sa viacerí predstavitelia strany, ktorí pani Dolinkovú nominovala, nechali počuť, že Ružinov nie je dobrá lokalita (o čom hovoríme od začiatku) a rozhodnutie sa bude zase raz meniť. Sága pokračuje.
Požiadavkou redakcie bolo spomenúť v tomto komentári aj nejaké pozitíva. Tak teda spomeniem, a to hneď v apríli. Vtedy totiž padlo rozhodnutie o výstavbe novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorú má zabezpečiť slovenská armáda a ktorá má napriek tomu slúžiť najmä civilnému obyvateľstvu na východe Slovenska. Tento na slovenské pomery unikátny krok sme privítali a pozorne sledujeme, či sa projekt skutočne podarí, alebo išlo len o silné vyhlásenia tejto vlády. Prešovský kraj si novú modernú nemocnicu určite zaslúži. Len dávam do pozornosti kontrast s predchádzajúcim odstavcom o Rázsochách.
Ďalšou účelovou zmenou bolo v júni schválenie zákona, ktorý umožňuje odvolať riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie (NIHO). Týmto krokom sa vláda chcela zbaviť konkrétne Michala Staňáka, ktorý ročne slovenskému zdravotníctvu preukázateľne ušetril 100 miliónov eur. Podali sme v tejto veci podnet na Ústavný súd a ten ho prijal na ďalšie konanie. Budeme teda čakať na finálny verdikt a podľa neho zjavne „dopadne“ aj riaditeľ inštitútu. No ale uznajte...
V júli sa, po konci pohotovosti v Trenčíne, začal rozklad kardiologického oddelenia vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Zjavne nekompetentný riaditeľ odvolal primára, následne nepreberali infarkty z terénu, na oddelení slúžil kde kto a namiesto rozvoja oddelenia sa prehlbovala kríza. Riaditeľa Michala Plesníka odvolal až nový minister. Popri tom vyplávala na povrch kauza rekonštrukcie potrubí a kotolní v nemocnici, ktorá ukázala veľa pochybných krokov a nezodpovedaných otázok.
V lete bol Všeobecnej zdravotnej poisťovni nariadený ozdravný plán, na jeseň sa opäť menilo jej vedenie, aby sme sa neskôr v decembri dozvedeli, že ozdravný plán už poisťovňa predložiť nemusí. Či sa všetky problémy štátnej poisťovne vyriešili, to sme sa nedozvedeli.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.