Redakcia ozdravme oslovila viaceré osobnosti slovenského zdravotníctva, ktorých názor považujeme za relevantný a poprosili sme ich, aby zhodnotili rok 2024 v slovenskom zdravotníctve. Píše predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a exminister zdravotníctva Michal Palkovič.
Ak by sme si položili otázku, či uplynulý rok bol v slovenskom zdravotníctve dlho očakávaným rokom obratu k lepšiemu, odpoveď bude záporná, napriek niektorým čiastkovým zlepšeniam, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Dosiahol sa pokrok v zavádzaní systému DRG či v precizovaní takzvanej programovej vyhlášky.
Pokračovala, aj keď nie tempom, aké by sme si želali, digitálna transformácia zdravotníctva vrátane zavádzania nových technológií a zlepšovania bezpečnosti a efektivity zdravotnej starostlivosti.
Vo všeobecnosti platí, že verejné zdravotníctvo patrí k systémom, ktoré z povahy veci nikdy nemajú dosť zdrojov a v závislosti od nastavených pravidiel majú sklon ich míňať neefektívne. Ministerstvo zdravotníctva SR získalo na rok 2024 o takmer miliardu eur viac oproti predchádzajúcemu roku, čo znamená celkový rozpočet 7,97 miliardy eur. Ak ku tomu prirátame súkromné zdroje, ktoré v rôznych formách pacienti vynakladajú na zdravotnú starostlivosť, dostaneme sa odhadom k sume prevyšujúcej 8 miliárd eur. V pomere k HDP výdavky na zdravotníctvo boli v roku 2023 približne 7,8 %, čo je síce menej ako európsky priemer 11 %, ale vzhľadom na výkonnosť slovenskej ekonomiky a jej možnosti je to relatívne vysoká suma. Podľa reakcie zdravotníckej verejnosti je však stále nedostatočná.
Názor o finančnej podvýžive zdravotníctva na Slovensku sa obvykle podkladá dobre známymi faktami. Štátne koncové nemocnice nedokážu hospodáriť s tým, čo dostanú od zdravotných poisťovní, dôsledkom je ich chronické zadlžovanie. Ambulantní lekári sa ako súkromní podnikatelia nemôžu zadlžovať na ťarchu štátu, o to hlasnejšie však dávajú najavo nespokojnosť s vyčlenenými verejnými zdrojmi; svoje príjmy sa snažia navýšiť zavádzaním rôznych poplatkov, neraz za hranicou legislatívy. Niektorí ambulantní špecialisti sa dokonca vyväzujú zo zmlúv so zdravotnými poisťovňami a prechádzajú do čisto súkromnej sféry, kde im pacienti platia za zdravotnú starostlivosť trhové ceny.
Občan tak odvádza nemalé zdravotné odvody zo svojich príjmov a súčasne platí „na drevo“ aj výkony súkromných lekárov, ktoré by inak boli plne hradené z verejného zdravotného poistenia. S fenoménom nedostatku zdrojov bezprostredne súvisia aj nízke kapitálové investície na obnovu štátnych nemocníc a ich technologického vybavenia. To má, samozrejme, vplyv aj na nízku kvalitu pracovného prostredia, čo je ďalšia z príčin chronického nedostatku kvalifikovaného personálu.
Vážnym systémovým nedostatkom sú krátke funkčné obdobia najvyšších štátnych manažérov v zdravotníctve. Napríklad každý nominant na ministra zdravotníctva vopred vie, že na prácu bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou len niekoľko mesiacov. Za týchto podmienok je mimoriadne ťažké presadzovať a napĺňať systémové riešenia, ktoré presahujú jedno či viac volebných období. Týka sa to napríklad DRG, keď je Slovensko jediné v EÚ, ktoré nemá tento klasifikačný a úhradový mechanizmus v plnej miere zavedený. Týka sa to digitalizácie zdravotníctva – stále nedokončeného systému eHealth. A, samozrejme, aj personálnej politiky, keď by sa o obsadzovaní vysokých manažérskych pozícií v štátnych nemocniciach malo rozhodovať na základe obdobných kritérií, aké platia v súkromnom sektore.
Nad koncepčnou prácou tak má prevahu hasenie najvážnejších „požiarov“, ktoré ohrozujú jednotlivé sektory zdravotníctva. Systémové zmeny sa v takomto prostredí rodia ťažko a ešte ťažšie sa presadzujú v spleti protichodných záujmov. Bez silného politického vedenia v exekutíve, zázemia v parlamente a zachovania kontinuity v základných reformných líniách je výrazný progres prakticky nemožný.
Ako už bolo naznačené, zdravotníctvo je komplikovaný systém, ktorým prechádza viac ako 8 miliárd eur. To, akým spôsobom sú tieto zdroje využité a či poistenci dostávajú za svoje odvody adekvátnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, vo veľkej miere závisí od nastavených pravidiel. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tieto pravidlá síce netvorí, ale spôsob, akým vykonáva svoje zákonné kompetencie, prispieva k ich kvalite. Uvedomujeme si, že naše zistenia a rozhodnutia majú silnú odozvu v odbornej i laickej verejnosti a formujú zdravotnícke prostredie.
Riešením sťažností občanov na prácu zdravotníkov sa snažíme zvýšiť profesionálnu úroveň zdravotnej starostlivosti. Dohľadom nad prepoisťovacími kampaňami vrátane tej tohtoročnej presadzujeme férové pravidlá, chránime záujmy poistencov a nepriamo aj hospodársku súťaž. Dohľadom nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením sledujeme udržateľnosť systému, solventnosť poisťovní. V uplynulom roku úrad začal správne konanie s cieľom uložiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni povinnosť predložiť ozdravný plán. To, že poisťovňa podnikla kroky na zlepšenie svojej finančnej situácie, je dôkazom, že dôsledné využívanie našich kontrolných právomocí je jediná možná cesta, ako efektívne chrániť záujmy poistencov.
Na konci tretieho štvrťroka však všetky tri zdravotné poisťovne vykázali stratu, ktorá celkovo predstavovala 89,6 milióna eur. Hoci platobná schopnosť poisťovní v zmysle zákonných pravidiel zostáva zachovaná, situácia je dôvodom na znepokojenie. Straty zdravotných poisťovní nemôžu byť dlhodobé.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.