OZDRAVME.SK
Darčeková karta
Darčeková karta
OZDRAVME.SK

Dušan Zachar: Rok 2024 nemastný-neslaný a Kotlár ako nevítaný „bonus“

Dušan Zachar: Rok 2024 nemastný-neslaný

©Jakub Kotian, Trend

Rok 2024 by som zhodnotil ako taký nemastný-neslaný. Činnosť ministerstva zdravotníctva by som však zaradil v rámci súčasnej vlády skôr medzi tú polovicu ministerstiev s lepšími výkonmi. Treba však zároveň dodať, že latka je posadená „proklatě nízko“.

Pozitíva sú, no minimum

Pozitívne vnímam kroky vedúce k čiastočnému uvoľneniu príliš striktných pravidiel, čo sa týka špecializačného štúdia lekárov. V tomto trende by sa malo pokračovať aj v najbližšej budúcnosti, vrátane implementácie ďalších zmien pri vzdelávaní zdravotníkov, čo vítam. Príliš striktné pravidlá a príliš dlhé štúdium robia náš zdravotný systém menej flexibilným a konkurencieschopným v porovnaní s okolitými krajinami.

Preto treba pri uvoľňovaní pravidiel, vrátane presunu kompetencií, pokračovať aj u sestier a nižšieho zdravotníckeho personálu, ako aj u zdravotníkov, ktorí k nám chcú prísť z cudziny.

Kladne by som hodnotil aj myšlienku, ktorá stojí za tvorbou princípov novej verejnej optimálnej siete ambulantných poskytovateľov. Vychádza totižto z väčšej flexibility, reflektovania skutkového stavu a potrieb, aj ak sa líšia naprieč regiónmi a špecializáciami.

Za najhoršie, čo sa stalo tento rok v našom zdravotníctve, považujem činnosť splnomocnenca vlády pre prešetrovanie manažmentu pandémie COVID-19 Petra Kotlára, najmä jeho izolacionistické kroky voči iniciatíve WHO.

Ďalšie negatíva boli neuveriteľne časté rošády na vedúcich miestach v rezorte, ministerský post nevynímajúc, pričom personálne zmeny neboli dostatočne vysvetľované a na uvoľnené miesta boli dosadzovaní často čisto politickí nominanti. Osobitne ma sklamalo a zamrzelo odídenie Mateja Mišíka, šéfa ministerského analytického útvaru (IZA). Oslabila sa politická nezávislosť dôležitých autorít v zdravotníctve - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO).

V prípade neprediskutovaných projektov výstavby koncových nemocníc v Bratislave (UNB v Ružinove a NÚDCH na Rázsochách) sa ukázala v priamom prenose chýbajúca vízia a absencia nastavených pravidiel a kritérií, podľa čoho sa rozhodovať pri veľkých infraštruktúrnych projektoch v zdravotníctve. Podľa slov ešte stále nového ministra zdravotníctva tu však budeme mať pravdepodobne znova situáciu ako za jeho predchodkyne, keďže Pán (sic!) minister chce „absolútne definitívne“ rozhodnúť o lokalite novej koncovej nemocnice v Bratislave do konca prvého štvrťroka 2025 (pričom, dnes, po odsúhlasení dohody medzi vládou a LOZ, je zrejmé, že to nebude môcť byť v Ružinove...). Lenže ak to má zasa raz prebehnúť narýchlo, direktívne, bez širokej odbornej a verejnej diskusie, na základe spochybňovaných analýz a zrazu budeme všetci postavení pred „hotovú“ vec a novú nepoznanú lokalitu a jej problémy, vrátane financovania, tak také rozhodnutie nebude určite zodpovedné a udržateľné.

Negatívne tiež hodnotím, že doteraz neboli predložené návrhy na systémové riešenie „holdingového“ riadenia a zadlženosti a stratového hospodárenia štátnych nemocníc a štátnej poisťovne, pričom v prípade obrovskej straty VšZP, namiesto čo najrýchlejšieho ozdravného plánu, politici zasa raz zmäkčili rozpočtové obmedzenia v snahe „účtovnícky“ a na určitý čas pomôcť hospodáreniu VšZP.

Mnohé kroky a rozhodnutia v rezorte boli skôr technicko-procesného, resp. technokratického charakteru a často vyplývali z rôznych okolností - aj kvôli nestíhaniu, nedostatočnej príprave a presúvaniu projektov a ich komponentov - napr. čakačky, ďalšie indikátory kvality v rámci OSN, samotná OSN a jej príslušná legislatíva, katalóg výkonov, DRG, sieť záchraniek, eLab a celkovo elektronizácia zdravotníctva, audit a návrh na riešenie poplatkov pacientov a iste mnoho ďalších. Som však rád aspoň za to, že sa tento rok začalo kopať a búrať v Martine, resp. Banskej Bystrici, a tak týmto najväčším nemocničným projektom Plánu obnovy prajem, navzdory mojim preferenciám tuhej bielej zimy, zimu miernu, aby mali možnosť stavebne stihnúť míľnik - dokončenie hrubej stavby v polovici roka 2026.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku OZDRAVME.SK
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár Martina Vlachynského: Plán, ktorý nebol

Komentár Martina Vlachynského: Plán, ktorý nebol

Začal február a programová vyhláška stále nie je. Minulý rok išla do pripomienkového konania 7. februára a do platnosti vstúpila až koncom marca. Centrálne plánované zdravotníctvo tak štvrť roka žilo bez centrálneho plánu.

Skrátenie pracovného času lekárov zníži výkonnosť slovenských nemocníc o ďalších 6 %. Čo na to povie náš pacient?

Skrátenie pracovného času lekárov zníži výkonnosť slovenských nemocníc o ďalších 6 %. Čo na to povie náš pacient?

Po podpise dohody medzi nemocničnými odborármi LOZ a ministerstvom zdravotníctva sa začalo diskutovať o skrátení pracovného času lekárov zo 40 hodín na 37.5 hodín týždenne (Je smutné, že táto diskusia neprebehla na širokom fóre ešte pred aktom podpisu).

Prerozdeľovací mechanizmus pomáha vytvárať čo najspravodlivejšie podmienky rozdelenia zdrojov

Prerozdeľovací mechanizmus pomáha vytvárať čo najspravodlivejšie podmienky rozdelenia zdrojov

V diskusii do Kríža odznelo, že zdravotná poisťovňa môže profitovať z toho, či má vo svojom kmeni skôr zdravých alebo chorých poistencov.