LOZ vs. vláda 2,5:0,5*

Minister zdravotníctva Kamil Šaško spoločne s Petrom Visolajským podpísali Zmluvu o nastolení sociálneho zmieru. Tento sociálny zmier sa však netýka všetkých lekárov, ktorých máme na Slovensku 20 234 lekárov a 23 000 lekárov vrátane stomatológov, pričom počet lekárov, ktorí podali výpovede, je podľa slov Petra Visolajského približne 3 300.

Vláda, ministerstvo zdravotníctva a predovšetkým pacienti teda prehrávajú dlhodobú súťaž 2,50:0,5*. Tento stav nie je 3:0 len preto, lebo sa vláde teoreticky podarilo s LOZ tiež niečo vyjednať, napríklad personálny a výkonnostný audit nemocníc, no tento úspech môže byť veľmi ľahko len fantómovým. Dôvody, prečo je samotný audit polovičatým úspechom, uvádzame nižšie.

Druhýkrát sme si kúpili vodu v koši

Memorandum, ktoré podpísala vláda Eduarda Hegera (ktorý ho ani len nečítal), v ňom pre pacienta „nekúpila“ absolútne nič. Slovo pacient bolo v minulom memorande zmienené 11x, z toho 8x v súvislosti s maximálnym počtom pacientov na jedného lekára.

Dohoda, ktorú 20.12. 2024 podpísal Kamil Šaško s Petrom Visolajským, má takmer 9 200 slov, no slovo pacient je v ňom zmienené trikrát z toho raz v preambule a dvakrát v súvislosti s normatívom pacientov na zdravotníkov. Obe dohody majú spoločné to, že pre pacienta sa k lepšiemu nezmení nič, no pre lekárov sa zmenia viaceré veci, no pochopiteľne len pre tých, ktorí výpovede podali. Tí, ktorí výpovede nepodali, budú za svoju činnosť a odvahu nepripojiť sa k výpalníckej akcii LOZ spravodlivo potrestaní.

Vedúce zakotvenie LOZ v zdravotníctve

Zmluvné strany sa dohodli, že hospodárenie, predovšetkým štátnych nemocníc, sa musí optimalizovať, a to na základe produkčného, prevádzkového a personálneho auditu štátnych nemocníc. Vláda vykoná personálny audit pre potreby naplnenia efektívneho dopytu po zdravotníckych pracovníkoch vo všetkých ústavných zariadeniach zdravotnej starostlivosti. Audit prebehne v roku 2025, a to aj za priamej účasti Lekárskeho odborového združenia (ďalej len „audit“).

Audit nemocníc bude teda prebiehať pod drobnohľadom Lekárskeho odborového združenia. Výsledkom nezávislého  personálneho auditu v štátnych nemocniciach by bolo, že tieto nemocnice majú nadbytok (prezamestnanosť) lekárov a naopak nedostatok sestier.

Logickým ďalším krokom by teda mala byť redukcia personálu, ergo prepúšťanie. Rovnako ako si kapor nevypustí rybník, tak ani LOZ pochopiteľne neprepustí scenár, v ktorom by rešpektovali výsledky auditu a prepúšťanie vlastných členov. Takýto výsledok auditu s najvyššou pravdepodobnosťou odmietnu a zverejnia vlastný personálny audit, ktorého výsledkom bude, že lekárov v štátnych nemocniciach je príliš málo a je „nutné“ prijať nových.

Ak sa LOZ nevyhovie alebo sa minimálne nezachová pri zamestnanosti status qou, LOZ opätovne smelo vyzbiera výpovede a zopakuje sa situácia, ktorej sme čelili počas uplynulých necelých troch mesiacov. Dohoda je totiž pre vládu záväzná, no je minimálne otázne, či túto dohodu bude rešpektovať aj LOZ.

Štátne nemocnice vynakladajú častokrát až 92% disponabilných zdrojov na mzdy, navyše mzdy lekárov porastú nielen o 9,7%, no kvôli podpísanej dohode ešte o niečo viac, no k tomu sa dostaneme neskôr.

Cieľom vlády v tomto bode je zrejme začať merať benchmarkovateľné parametre medzi nemocnicami, oddeleniami a za ideálnych podmienok aj medzi lekármi. Tento cieľ je správny a jeho správna implementácia by pomohla, no platí zmienka o kaproch a rybníku.

Optimistickejšie výsledok rokovaní vidí zdravotnícky analytik Martin Smatana, ktorý na sociálnych sieťach napísal: „v rámci zmluvy sa totiž vláda a LOZ dohodli, že sa spraví personálny, prevádzkový a produkčný audit. Riešenie takýchto situácií sa však bez podpory odborov (v daných zariadeniach) hľadajú len veľmi ťažko. Som preto rád, že hneď prvá časť zmluvy je o hľadaní efektivity využívania zdrojov“.

Vláda bude rokovať s vládou

Vláda vstúpi do rokovaní s najväčšími veriteľmi štátnych nemocníc s cieľom dosiahnuť dohodu na objeme oddlženia tak, aby bola zachovaná najvyššia hodnota za verejné peniaze.

Suverénne najväčším veriteľom štátnych nemocníc je štát, konkrétnejšie Sociálna poisťovňa. Aktuálny dlh štátnych nemocníc (+ Národnej transfúznej služby) k 19.12.2024 činí 427 490 790,53€. Tieto dlhy štátnych nemocníc musí niekto zaplatiť a niekto má i meno. Vola sa daňový poplatník. Predstaviť si teda rokovanie medzi ministrom Kamilom Šaškom a Erikom Tomášom (obaja HLAS-SD), z ktorého by vzišlo iné ako 100% oddlženie nemocníc, si vieme predstaviť len ťažko.

Obrovským veriteľom štátnych nemocníc je aj SK+MED. Pätnásť jeho najväčších dlžníkov tvoria výhradne štátne nemocnice, ktoré firmám združeným v SK+MED dlžia dokopy 107 553 673,91€ ( z toho 89 908 614,93€ predstavujú dlhy po lehote splatnosti). Podiel štátnych nemocníc na celkovom objeme dlhov voči SK+MED teda tvorí viac ako 90%.

Nemocnice nebudú tvoriť dlhy. Teraz už naozaj. Jedine, žeby nie

Zmluvné strany sa dohodli, že úpravou programovej vyhlášky nedôjde k ďalšej tvorbe dlhu nemocníc.

Nemocnice generujú dlhy okrem iného i preto, že to robiť môžu a nič im za to nehrozí. Cieľom ministerstva zdravotníctva pre tento rok bolo, aby sa dlh štátnych nemocníc v roku 2024 nezvýšil. Tento cieľ sa takmer s určitosťou nepodarí splniť a naopak, dlh štátnych nemocníc ešte vzrastie.

Udeje sa tak napriek tomu, že sme štátnym nemocniciam, ktoré sú príspevkovými organizáciami ministerstiev, cez programovú vyhlášku alokovali 191 miliónov € a ďalších 160 miliónov € putovalo na oddlženie nemocníc voči Sociálnej poisťovni. V prípade, ak by k alokovaniu týchto prostriedkov a oddlženiu voči Sociálnej poistovni nedošlo, tak by štátne nemocnice vygenerovali rekordné kumulatívne straty, ktoré by prevýšili sumu 500 miliónov €.

Dlhy štátnych nemocníc totiž i k 30.07.2024 stúpli o viac ako 94 miliónov € a ich celkový dlh činí sumu 1,39 miliardy €.

Dlhy v nemocniciach navyše vznikajú aj kvôli platom, ktoré budú valorizované podľa pôvodných plánov a navyše si LOZ vylobovalo aj skrátenie pracovného týždňa z 40 hodín na 37,5. Lekári však budú v práci rovnako dlho, no náklady na mzdy sa aj vďaka tomuto opatreniu zvýšia ešte viac, ako tomu malo byť v pôvodnom memorande. Dôvodom totiž je, že budú mať lekári o 2,5 hodiny nadčasov viac a práve nadčasy sú výhodnejšie platené. Tlak na mzdy teda aj týmto zdanlivo malým skrátením pracovných hodín ešte porastie.

Tí, ktorí na túto zmenu zrejme doplatia, sú lekári, ktorí výpovede nedali, keďže kratší pracovný čas sa má týkať len lekárov, ktorí výpovede podali.

Kde bude nová koncová nemocnica?

Vláda Slovenskej republiky sa nechala dotlačiť ešte i do toho, že svoje uznesenie, ktorým sa menilo miesto výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ešte za pôsobenia exministerky Zuzany Dolinkovej sa totiž rozhodlo o tom, že nová nemocnica bude v Ružinove.

Pravdou však je i to, že konečné rozhodnutie vlády o tom, kde bude nová nemocnica stáť nepadlo. Samotný fakt, že LOZ bez akéjkoľvek vedomosti, kompetencie alebo čohokoľvek iného de facto spolurozhoduje o tom, kde bude stáť nová nemocnica, je perfídne.

LOZ narysuje, vláda stiahne chvost

LOZ rysuje červené čiary, medzi ne patrí i zákaz transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. LOZ dupne nôžkou a vláda - a to napriek vyjadreniam ministra Šaška počas pracovných raňajok o tom, že parafrázujem: „LOZ nie je nič do toho, či budú nemocnice akciovky“ - stiahne chvost a príjme diktát LOZ a to napriek tomu, že podstatná časť vlády považuje transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti za správny krok.

Minimálne dve vládne strany sľubovali silný štát a tretia chcela vládnuť hrdo, odborne a slušne. Nuž a silný štát sa zjavne prejavuje v zdravotníctve tak, že ak polovýpalnícka organizácia povie, že akciovky nebudú, tak nebudú. Perfídnosť a slabosť vlády len demonštruje textácia bodu dohody o akciových spoločnostiach: „LOZ oceňuje, že vláda zabezpečila svojím uznesením ochranu štátnych nemocníc, na základe ktorého sa nemocnice zriadené alebo ovládané štátom (ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami) nebudú transformovať na obchodné spoločnosti“.

Diabol ukrytý v detailoch a informáciách

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.