Apoštoli neefektivity a predražených nákupov

Práve to, že súkromné zdravotné poisťovne vedia pre svojich pacientov nakupovať zdravotnú starostlivosť lacnejšie a často i vo väčších objemoch, je podľa LOZ jedným z dôvodov, prečo sú štátne nemocnice (príspevkové organizácie ministerstva zdravotníctva) v dlhoch.

Zákon o zdravotnom poistení

Zákon o zdravotných poisťovniach 581/2004 Z.z. je jedným z kľúčových zákonov, ktoré boli prijaté počas pôsobenia ministra Rudolfa Zajaca na ministerstve zdravotníctva. Bol síce xkrát novelizovaný, no jeho filozofia a duch ostali zachované.

Zdravotné poisťovne sú povinné uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu minimálnej siete poskytovateľov a zároveň musí zdravotná poisťovňa zazmluvniť každého všeobecného lekára.

Podľa identického zákona zdravotná poisťovňa uhrádza na základe bilaterálnych zmlúv medzi ňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Cena úhrady nesmie byť vyššia ako cena je ustanovené cenovým predpisom. Tento predpis však nestanovuje minimálnu cenu. Zmyslom regulácie má byť zabránenie predražených nákupov, nie zabrániť tomu, aby poisťovne dokázali pre svojich poistencov nakupovať zdravotnú starostlivosť za čo najlepšie ceny a v čo najväčšom objeme.

Nákup zdravotnej starostlivosti sa teda nelíši v ničom od akéhokoľvek iného nákupu medzi dvomi subjektami pôsobiacimi na trhu. Každý racionálne zmýšľajúci aktér na trhu, no i každý človek primárne chce nakúpiť tovary a služby v čo najlepšej kvalite a kvantite a za čo najlepšiu cenu.

Práve racionalita je to, čo etatistom a LOZ prekáža najviac u súkromných zdravotných poisťovní. Dôvera a Union platia štátnym nemocniciam menej ako Všeobecná zdravotná poisťovňa a to je podľa LOZ zlé. Ešte raz, LOZ prekáža, že Dôvera a Union nakúpia identickú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov lacnejšie, no v identickej kvalite.

Cena dohodou

Zdravotné poisťovne podľa spomínaného zákona uhrádzajú poskytovateľom platby podľa bilaterálnej zmluvy, ktorá je podpísaná zástupcom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a poisťovňou, pričom ceny za služby sú predmetom dohody medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom.

Zdravotné poisťovne, ktoré sa snažia nakúpiť pre svoj poistný kmeň za čo najlepšiu cenu, v čo najväčšom objeme a v adekvátnej kvalite poskytovanú zdravotnú starostlivosti, si teda plnia svoje úlohy a záväzky voči svojim poistencom. Ak sú zdravotné poisťovne Dôvera a Union schopné nakúpiť túto zdravotnú starostlivosť u akéhokoľvek poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za lepších podmienok ako Všeobecná zdravotná poisťovňa, tak je to dôvod na pochvalu a potlesk, nie na kritiku.

Argumentom LOZ je, že ak by súkromné zdravotné poisťovne platili štátnym nemocniciam viac, tak by mali tieto nemocnice menšie dlhy. Tento argument hovorí o LOZ primárne to, že sa ani len neunúvali prečítať sa zákon o zdravotných poisťovniach, nieto pochopiť jeho obsahu. Úlohou zdravotných poisťovní totiž nie je hľadieť na hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom je jedno, či sa jedná o štátneho, verejného alebo súkromného poskytovateľa. Hospodársky výsledok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je starosťou majiteľov týchto firiem.

Ak sú teda platby zdravotných poisťovní Dôvery a Union nedostatočné, tak je elementárnou povinnosťou štatutára nemocnice, takúto zmluvu nepodpísať a rokovať o lepších podmienkach. To, že nemocnice musia podpisovať nevýhodné zmluvy, je minimálne de iure nezmyslom. Všetky tri zdravotné poisťovne sa totiž musia riadiť zákonom o zdravotných poisťovniach, ktorý im ukladá povinnosť zabezpečiť svojim klientom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ambulantnej zdravotnej starostlivosti, u stomatológov a v nemocniciach a to podľa rozsahu, ktorý definuje minimálna sieť.

Riaditelia nemocníc teda majú páky, vrátane tých legislatívnych o minimálnej sieti, aby boli schopní „predať“ zdravotným poisťovniam zdravotnú starostlivosť za cenu, ktorá im zabezpečí lepšie hospodárske výsledky. Riaditelia to však nerobia, prečo?

Útvar (ne)hodnoty za peniaze

Súčasťou ÚHP je i Adam Marek(v ÚHP sa primárne venuje zdravotníckym témam), ktorý svojho času pôsobil v zdravotnej poisťovni Union. Tento útvar, ktorý by mal už len podľa názvu kritizovať štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za to, že pre svojich klientov kontrahuje nákup zdravotnej starostlivosti drahšie ako je trhová cena, čím s vysokou pravdepodobnosťou dochádza k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami, ktoré má VšZP zo zdravotných odvodov, naopak kritizuje súkromné poisťovne za nákup zdravotnej starostlivosti za lepších podmienok.

Útvar hodnoty za peniaze totiž vo svojom blogu píše, že „za priemernú hospitalizáciu dostala v roku 2021 Univerzitná nemocnica Bratislava 3 066 eur. Nemocnica však nedostala zaplatené rovnako od každej poisťovne. Ak bola hospitalizovaná pacientka z VšZP, dostala 3 297 eur. Ak z Dôvery, 2 653 eur a ak z Unionu, len 2 233 eur, napriek tomu, že išlo o rovnako náročnú pacientku“. UNB v roku dosiahla stratu 48 miliónov €.

ÚHP zároveň hovorí, že „ak by súkromné zdravotné poisťovne platili za hospitalizáciu rovnako ako VšZP, strata by bola o 13 mil. eur nižšia“.

O zdravotných poisťovniach Dôvera a Union táto informácia hovorí len to, že pre svojich poistencov nakupujú zdravotnú starostlivosť podľa zákona o zdravotných poisťovniach, nakupujú ju efektívne, napĺňajú minimálnu sieť. O Útvare hodnoty za peniaze a o autoroch tohto blogu táto informácia hovorí na druhej strane všetko, no v prvom rade to, že odignorovali a nepochopili zákon o zdravotných poisťovniach.

Pre úplnosť treba dodať, že spoluautorom blogu je aj občasný spolupracovník ozdravme Matej Mišík.

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.