Zmluvy o podmienkach úhrady lieku tzv. MEA zmluvy sú uzatvorené medzi Ministerstvom zdravotníctva SR a farmaceutickými firmami, resp. držiteľmi registrácie daného lieku.
Do praxe sa takýto typ zmluvy dostal v čase, keď rezort viedol Vladimír Lengvarský a štátnym tajomníkom bol prof. Róbert Babeľa. Štátny tajomník sa zaslúžil o prevedenie MEA zmlúv do praxe.
Verejnosť o týchto zmluvách veľmi nevie, ide o utajované zmluvy a kľúčovými hráčmi pri ich vyjednávaní sú ministerstvo zdravotníctva a daná spoločnosť – držiteľ registrácie. Dokonca ani zdravotné poisťovne nemajú slovo pri negociácii o cenách – zľavách lieku v uzatváraných zmluvách. Napriek tomu, že sú viazané podmienkami zmluvy a musia teda plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy.
„Mechanizmy spätnej platby nie sú dostatočne prehľadné a nie je zaručené, že poisťovňa dostane späť sumu, ktorú by mala. Takýto stav môže viesť k nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov, čo má dopad na celý systém zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje v rozhovore šéfka Asociácie zdravotných poisťovní SR Dajana Petríková.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- o aké zmluvy ide, keď sa povie MEA zmluvy
- aký význam majú tieto zmluvy vo verejnom zdravotnom poistení
- o slabých stránkach a problémoch spojených s MEA zmluvami
- aké zmeny by pri týchto zmluvách privítali zdravotné poisťovne
- o transparentnosti zmlúv
- či by sa mali zmluvy zrušiť alebo zotrvať
V diskusiách o liekovej politike sa spomínajú tzv. MEA zmluvy. Kým prejdeme k problémom spojených s MEA zmluvami, čo znamená MEA zmluva? Aký význam majú tieto zmluvy v rámci systému verejného zdravotného poistenia?
MEA zmluvy (Managed Entry Agreements) sú špecifické dohody medzi farmaceutickými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi registrácie liekov, a Ministerstvom zdravotníctva SR. Ich hlavným cieľom je zabezpečiť dostupnosť inovatívnych, často veľmi drahých liekov pre pacientov v situáciách, kde je ekonomická efektívnosť liečby otázna alebo ešte nie je dostatočne overená.
Cez MEA zmluvy sa teda hľadá kompromis medzi potrebou poskytnúť pacientom prístup k novým liečbam a nutnosťou efektívne spravovať verejné zdroje na zdravotnú starostlivosť.
Zdravotné poisťovne s týmto mechanizmom nie sú úplne stotožnené. Čo považujete za tie najväčšie problémy?
Hoci MEA zmluvy majú v zásade pozitívny zámer, v praxi sa stretávame s viacerými problémami. Tie najzásadnejšie sú, že súčasné nastavenie MEA zmlúv nie je dostatočne transparentné ani efektívne. Chápeme, že dôvernosť je princípom MEA zmlúv, ale zdravotné poisťovne nie sú priamou zmluvnou stranou týchto zmlúv, napriek tomu sú viazané ich podmienkami.
To znamená, že poisťovne musia plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ale nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah, vyjednať lepšie podmienky alebo dokonca odmietnuť jej plnenie, ak by to bolo neefektívne.
Povedali ste, že dôvernosť je podstatou MEA zmlúv. Myslíte tým „transparentné“ utajovanie?
Dôvernosť MEA zmlúv znamená, že detaily týchto dohôd medzi farmaceutickými spoločnosťami a štátom (v tomto prípade Ministerstvom zdravotníctva SR) nie sú verejne prístupné. Ide o to, že špecifické podmienky, ako napríklad ceny liekov, mechanizmy úhrad, zľavy, a ďalšie finančné a logistické detaily, sú prístupné iba obmedzenému okruhu osôb, a to aj v rámci zdravotníckych inštitúcií.
Napr. v zdravotných poisťovniach sú to len zamestnanci, ktorí sú členmi kategorizačnej komisie na MZ SR a sú viazaní mlčanlivosťou. Dôvody na zachovanie dôvernosti môžu zahŕňať obchodné tajomstvá farmaceutických spoločností, snahu chrániť vyjednané ceny pred verejným odhalením, čo by mohlo ovplyvniť trhové ceny liekov aj v iných krajinách.
Dôvernosť však často vedie aj k nedostatku transparentnosti, čo môže sťažovať efektívne riadenie nákladov na zdravotnú starostlivosť a môže vyvolávať obavy o to, či sú verejné zdroje vynakladané správne.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.