Keď je niečo politický problém, zvyčajne sa siaha po najjednoduchšej možnej regulácii, ktorou je zákaz alebo príkaz.
Aby nedochádzalo zo strany zdravotných poisťovní k selektívnemu náboru alebo výberu poistencov a aby zdroje, ktoré majú zdravotné poisťovne k dispozícii, odzrkadľovali predpokladané riziko (teda náklady) poistencov, má Slovensko implementovaný dlhoročne kvalitne vykultivovaný prerozdeľovací mechanizmus (risk equalization mechanism). Moment, kde sa dá povedať, že čiastočne zlyháva sú marginalizované komunity.
O nekalom prepoisťovaní, zameranom obzvlášť na marginalizované komunity, sa už napísalo veľa (napr. blog ÚHP), politici tiež vyjadrili svoje názory a asi všetci vnímame, že to minimálne morálne nie je v poriadku. Dáta totiž jasne naznačovali, že toto časté prepoisťovanie sa deje prevažne v marginalizovaných komunitách.
Keď je niečo politický problém, zvyčajne sa siaha po najjednoduchšej možnej regulácii, ktorou je zákaz alebo príkaz. Tak tomu bolo aj v minulosti, a preto sa postupne v zákone 580/2004 hľadali ďalšie a ďalšie spôsoby, ako takéto prepoisťovanie administratívne zakázať.
Prečo sa to však vôbec dialo? Pretože to bolo ekonomicky atraktívne pre poisťovne, keďže prerozdeľovací mechanizmus predikoval osobám z takýchto komunít vyššie náklady, ako v skutočnosti generovali. Táto nesprávna motivácia sa dá oveľa rozumnejšie opraviť správnym nastavením incentív namiesto hľadania ďalších zákazov či administratívnych obštrukcií pri prepoisťovaní.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.