Einstein bol dvadsiatnik, keď publikoval svoje prvé prelomové práce o teórii relativity. Marie Curie urobila svoje revolučné objavy v oblasti rádioaktivity počas svojich 30-tich rokov. Paul Langerhans bol ešte len študent medicíny, keď objavil bunky produkujúce inzulín.
Jobs, Gates a Zuckerberg založili firmy s revolučnými produktami, ktoré zmenili celú spoločnosť, len pár rokov po strednej škole.
V medicíne na Slovensku sa však tvárime, že 30-roční lekári a lekárky nemajú čo ponúknuť, nemajú dosť skúseností. Počúvajú napríklad, že sú: „premotivované štence“ alebo „majú prehnaný idealizmus“ (a to citujem z verejného lekárskeho diskurzu).
Majú pekne poslúchať svojich starších kolegov, nerobiť medicínu tak, ako to vidia na kongresoch, ale ako primár povedali. No a keď budú mať šťastie, tak možno raz zatestujú v na to predpísanom čase.
To, čo dnes sledujeme v slovenskom zdravotníctve, je presne aj výsledok takéhoto prostredia. Mladí lekári a lekárky svoju snahu o drobné zmeny a inovácie po čase vzdajú, pretože na ne jednoducho nedostanú priestor S entuziazmom a samozrejmosťou predstavia nápady na zlepšenia prvýkrát, druhý, tretí. Ale keď 10ty-krát počujú, že sa niečo nedá a „my to takto robíme už 30 rokov”, tak to jednoducho vzdajú. Nevidia podporu.
Následne sa z nich stanú rovnakí cynickí, vyhorení lekári, ktorým je všetko jedno. V tom lepšom prípade so skloneným pohľadom rýchlo dokončia atestáciu, a potom odídu do ambulancie, zahraničia alebo rovno mimo medicínu.
Insight z pohovorov do Inkubátora mladých lekárov
Posledné dni robíme rozhovory k prihláškam do Inkubátora - vzdelávacieho programu pre 20 šikovných mladých lekárov a lekárok. Sledujeme kompetencie, ako sú odvaha, spolupráca, komunikácia, či orientácia na výsledky.
Každý pohovor ma nabíja optimizmom, že mnohé oddelenia majú ambicióznych, ale aj hodnotových ľudí, ktorí chcú na sebe pracovať. A nie len aby sa oni mohli pozrieť do zrkadla, ale najmä aby priniesli pacientom to, čo by malo byť štandardom.
Chcú sa vzdelávať, vyhodnocovať svoje výsledky, posúvať sa a inovovať na svojich oddeleniach. Presne ako tí svetoví vedci a inovátori, ktorých som spomínal v úvode.
Čo je však problém, s ktorým sa stretáva každý z nich? Nedostatok podpory a priestoru od vedenia. Dokonca niekedy nie od tých najvyššie postavených - primárov a prednostov, ale od svojich starších kolegov. Tých, ktorí nemali na to, aby to dotiahli vyššie, uspokojili sa s nejakým podštandardom a teraz len frflú a hádžu mladým kolegom polená pod nohy. Rovnaké polená, aké boli hádzané aj im. Skúsme teda prerušiť tento kruh. Normálne. Bez frflania, že sa to nedá.
Aké je riešenie?
Posledné mesiace sa mi to celé spája v „profesionalizme“. Koncepte, ktorým keby sa riadili lekári hocijakého veku, tak je naše zdravotníctvo aspoň na úrovni Českej republiky. Poviete si, Česi ale majú v zdravotníctve aj viac peňazí. Pravda.
Avšak, tie dve miliardy nám nekúpia lekárov, ktorí sa snažia prejsť pre svojich pacientov a kolegov tú extra míľu. Keď majú chvíľu čas, tak niečo vysvetlia medikovi. Keď sú v službe, tak proaktívne pomôžu neatestovanej kolegynii. Snažia sa vzdelávať seba, zlepšovať procesy na oddelení a prípadne pomôcť v prevencii. Ukážu empatiu, záujem a ľudskosť pacientovi.
Tento druh profesionalizmu sa nedá kúpiť. Jeho hodnoty ale môžeme vysielať do mikrosveta slovenského zdravotníctva. Najprv ho zachytia tí lekári a lekárky, ktorí sú pripravení počúvať a chcú sa zlepšovať. Mám nádej, že svojím konaním a príkladom napokon motivujú aj ostatných.
Presne takýchto lekárov a lekárky chceme podporiť aj v Inkubátore mladých lekárov a lekárok, o ktorom si môžete viac prečítať tu. Dať im vhľad do fungovania zdravotníctva, potrebné soft-skills a profesionálnu sieť, aby mohli realizovať pozitívne zmeny v zdravotníctve.
Autor komentáru je lekár a zakladateľ projektu Mladí lekári a Inkubátora mladých lekárov.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.