OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK

Vizionári v zdravotníctve: Anna Vachulová: Ako zvládnuť epidémiu artériovej hypertenzie na Slovensku

Artériová hypertenzia je najčastejšie kardiovaskulárne ochorenie a zároveň najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku sú kardiovaskulárne ochorenia. I o tejto dôležitej téme diskutovali odborníci počas celodennej konferencie Vizionári v zdravotníctve 2024.

Vizionári v zdravotníctve: Anna Vachulová: Ako zvládnuť epidémiu artériovej hypertenzie na Slovensku

Foto: Vizionári

Celosvetovo je artériová hypertenzia hlavnou príčinou úmrtí a každoročne pripraví o život viac ako 10,4 milióna ľudí. Slovensko nie je výnimkou. Vzhľadom na naše dáta, ktoré sa týkajú artériovej hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení, je možné konštatovať, že v roku 2023 zomrelo na Slovensku na choroby obehovej sústavy 25-tisíc ľudí.

Povedala to na podujatí v rámci svojej prezentácie Ako zvládnuť epidémiu artériovej hypertenzie na Slovensku Anna Vachulová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.

Záznam z podujatia si môžete pozrieť tu: 

(pozn. red. prezentácia prezidentky Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anny Vachulovej - Ako zvládnuť epidémiu artériovej hypertenzie na Slovensku začína od 3:22:06)

Potrebujeme sa zaoberať hypertenziou

Register artériovej hypertenzie na Slovensku nemáme aktuálne dostupný. Ako uviedla Vachulová, všetky dostupné dáta sú extrapolované z dát zdravotných poisťovní a z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Vzhľadom však k prevalencii ochorenia, ktoré je viac ako 43 percent v dospelej populácii, máme podľa nej viac ako 2 milióny hypertonikov a iba 1 350 000 sa lieči. Prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti neskôr vo svojej prezentácii vysvetlila i dôvod.

Následne upozornila, že o 20 rokov bude na Slovensku o 1 450 000 viac obyvateľov so suspektnou artériovou hypertenziou. Dôsledky neliečenej artériovej hypertenzie sú závažné, okrem kardiovaskulárnych, cerebrovaskulárnych úmrtí zvyšujú podiel hospitalizácií, komplikácií a úmrtí.

„Polovici predčasných úmrtí sa dá zabrániť prevenciou alebo správnou liečbou. A práve artériová hypertenzia je ochorenie, pri ktorom je bezpodmienečne nutné začať liečbu ešte pred vznikom poškodenia orgánov,“ apelovala Vachulová.

Artériová hypertenzia je chronické nebolestivé ochorenie. Podľa Vachulovej je to jej nevýhoda, pretože väčšina ľudí nemá záujem toto ochorenie si nechať diagnostikovať a liečiť. Na druhej strane je to ideálne ochorenie na to, aby sa vedelo diagnostikovať a správne manažovať už včasne.

Na zvládnutie hypertenzie musíme mať dobre organizovaný manažment pacienta

„Preto vyvstáva otázka, čo vieme urobiť pre to, aby sme zastavili túto lavínu, ktorá sa na nás valí. Kľúčom k riešeniu epidémie artériovej hypertenzie na Slovensku je dôsledná organizácia starostlivosti o pacienta s artériovou hypertenziou. My kardiológovia, všeobecní lekári, internisti, všetci máme jasnú medicínu dôkazov o tom, ako je ochorenie definované, ako má vyzerať komplexný a správny manažment pacienta s artériovou hypertenziou,“ povedala Vachulová.

To, čo však na Slovensku chýba, sú podľa nej socio-ekonomické dáta, ktoré je potrebné vytvoriť tak, aby boli ľahko dostupné s maximálnym využitím aktuálnych dát, ktoré sú k dispozícii bez nutnosti vpisovania a administratívnych vkladov všetkých zúčastnených strán.

Ako zdôraznila Vachulová, na zvládnutie epidémie musíme mať dobre organizovaný manažment pacientov v klinickej praxi, čiže poskytnúť komplexnú starostlivosť o pacientov s artériovou hypertenziou, ktorá začína u všeobecných lekárov a pokračuje k špecializovanej starostlivosti.

Menej ako 50 percent pacientov dosahuje cieľové hodnoty tlaku krvi

To, že artériová hypertenzia je ochorenie, ktoré má zlú kontrolu, viedlo k tomu, že v súvislosti s vydaním odporúčaní pre manažment artériovej hypertenzie vznikla iniciatíva odborných spoločností manažujúcich pacientov s artériovou hypertenziou spolu s pacientskou organizáciou pre lepšiu kontrolu pacientov s artériovou hypertenziou. Hlavným hnacím motorom podľa Vachulovej bolo to, že iba menej ako 50 percent pacientov dosahuje cieľové hodnoty tlaku krvi podľa odporúčaní.

Cieľom tejto iniciatívy bolo dosiahnuť 70 percent pacientov s dobre kontrolovanou artériovou hypertenziou do roku 2023.

Ako to dosiahnuť? Edukáciou a i implementáciou odporúčaní do každodennej klinickej praxe všetkých lekárov.

„Artériová hypertenzia je chronické, nebolestivé ochorenie postihujúce veľkú časť obyvateľov, začali sme preto zvyšovaním povedomia o artériovej hypertenzii. Naším cieľom bol záchyt nových pacientov s artériovou hypertenziou, ktorí o svojom ochorení nevedeli, edukovať pacientov o potrebe správnej diagnostike a vyzývať ich k tomu, aby boli adherentní k ich liečbe,“ zhrnula Vachulová.

V rámci iniciatívy pokračovali tým, že zvyšovali úroveň vzdelania pacientov tak, že ich učili ako si správne merať hodnoty tlaku krvi, ako ich používať, aby namerané hodnoty boli prínosné pre lekára, ktorý manažuje ich ochorenie.

V ďalšej časti sa sústredili na zlepšenie implementácie odporúčaní do praxe lekárov. Podľa slov Vachulovej sa primárne zacielili na všeobecných lekárov, pretože oni sa hlavnou mierou podieľajú na manažmente pacientov s artériovou hypertenziou. „Realizovali sme niekoľko certifikovaných seminárov, kde sme prizvali nielen praktických lekárov, ale aj internistov a ďalších špecialistov, takisto aj nemocničných lekárov, aby sa lepšie vedeli zaradiť a implementovať všetky odporúčania, ktoré máme k dispozícii v každodennej klinickej praxi.“

Projekt Charta 70/2023

A aké výsledky majú tieto aktivity? „V roku 2019, kedy bol odštartovaný projekt Charta 70/2023, prvý cieľ liečby - tlak krvi menej ako 140 na 90 milimetrov ortuťového stĺpca bol dosiahnutý u 46 percent pacientov. Postupne sme pridávali projekty, ktoré sa zamerali na domáce monitorovanie hodnôt tlaku krvi, na merania tlaku krvi v ambulancii lekára, nemocnice, urgentné príjmy, zlepšovanie starostlivosti,“ uviedla Vachulová.

Ako ďalej povedala, v roku 2021 stúpol tento počet pacientov na 64 percent, v roku 2022 na 67 percent a dokonca v roku 2023 sa prvý cieľ liečby podarilo dosiahnuť u 74 percent pacientov.

„Avšak prísnejšie ciele liečby - cieľové hodnoty tlaku krvi podľa veku a komorbidít pacienta sa nám podarilo dosiahnuť iba u 38 percent pacientov. Treba povedať, že je to veľmi pekné číslo vzhľadom k tomu, z akého čísla sme vychádzali (pozn. red., viď graf - 25 percent) a je to súčasne výzva na to, aby sme pokračovali v zlepšovaní manažmentu našich pacientov ďalej,“ podotkla Vachulová.

Zdroj: screenshot z prezentácie

Vachulová následne zdôraznila, že máme vysoký podiel pacientov v našej populácii, ktorí majú artériovú hypertenziu. Ale nielen tí, ktorí ju majú diagnostikovanú a liečenú, ale aj tí, ktorí ju majú nediagnostikovanú.

Preto bolo veľmi dôležité realizovať projekty aj na skríning novodiagnostikovaných hypertonikov, pritiahnuť ich k liečbe a vysvetliť im, prečo je dôvod na to, aby sme pacientov s artériovou hypertenziou liečili.

Na čom chcú v rámci iniciatívy v ďalších víziách manažmentu pacientov s artériovou hypertenziou pracovať, je funkčná spolupráca s Národným centrom zdravotníckych informácií, so zdravotnými poisťovňami, aby mohli získať socio-ekonomické dáta. Tie podľa Vachulovej napovedia, či je potrebné ešte pridať, aby sme dosiahli zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí na Slovensku.

Zapojenie všeobecných lekárov

Je teda možné povedať, že prvý cieľ liečby hypertonikov na Slovensku do roku 2023 bol splnený. Druhý cieľ liečby dosiahlo 38 percent pacientov a podarilo sa odhaliť novodiagnostikovaných pacientov. To, čo Vachulová hodnotí ako veľmi dobrý prínos, je aktivizácia a zapojenie praktických lekárov.

„V súčasnosti manažujú viac ako 40 percent pacientov s artériovou hypertenziou. Robia to veľmi dobre, vedia implementovať odporúčania do každodennej klinickej praxe a my sa budeme snažiť im v tom naďalej pomáhať, aby tú prácu mohli robiť ešte lepšie,“ vyzdvihla.

Následne uviedla, že chcú dosiahnuť, aby hypertonik bol manažovaný praktickým lekárom, aby sa odľahčili kardiologické ambulancie, ktoré zbytočne majú nekomplikovaných hypertonikov, a aby sa kardiologické ambulancie mohli venovať pacientom so závažnejšími kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Spomínaná charta je zaujímavá i v tom, že je to spoločný projekt ako lekárskych organizácií, tak aj pacientskej organizácie

„Pretože na to, aby sme zlepšili starostlivosť o pacientov s artériovou hypertenziou je potrebné mať edukovaných a správne spolupracujúcich pacientov. Samozrejme, zvýšiť odborné vzdelanie nielen lekárov a sestier, ale aj farmaceutov a ďalších zdravotných pracovníkov, ktorí sa podieľajú na manažmente pacientov s artériovou hypertenziou,“ povedala Vachulová.

Pokračovanie projektu, ďalšia výzva

Projekt Charta 70/2023 majú odborníci za sebou a stojí pred nimi ďalšia výzva - Charta 70/2028. Jeho ambicióznym cieľom je dosiahnuť, aby sme sa posunuli k cieľovým hodnotám tlaku krvi u aspoň 70 percent pacientov. A to systematickým prístupom - spoluprácou odborných spoločností, ministerstva zdravotníctva, poisťovní, pacientskych organizácií, aby boli pokryté všetky aspekty manažmentu pacientov s artériovou hypertenziou.

Deje sa tak nielen na Slovensku, aj keď Vachulová podotkla, že Slovensko bolo prvou krajinou, kde sa projekt Charta 70/2023 vôbec realizoval. Európska hypertenziologická spoločnosť v januári tohto roku v parlamente zrealizovala ďalšie zvyšovanie povedomia o nutnosti lepšej kontroly hodnôt tlaku krvi v celej Európe.

Cesta nahor, cesta nadol

Podľa Vachulovej epidémiu artériovej hypertenzie na Slovensku je možné zvládnuť zapojením všetkých kompetentných, všetkých úrovní zdravotnej starostlivosti. A to - edukácia pacienta, zapojenie všeobecných lekárov, ďalej špecialistov v podobe internistov, kardiológov, endokrinológov, nefrológov, diabetológov, geriatrov, ktorí budú správne manažovať pacienta a na špičke pomyselného ľadovca má byť návšteva urgentného príjmu, pretože nie vždy podľa Vachulovej má byť práve urgentný príjem miesto pre hypertonika, ktorý má byť adekvátne a správne manažovaný cestou svojich ošetrujúcich lekárov.

Zároveň veľmi dôležité pri manažmente pacientov s artériovou hypertenziou je cesta pacienta nielen od všeobecného lekára k špecialistovi. Pacienti môžu byť naspäť odosielaní po zrealizovaní vyšetrení, doplňujúcich výziev vyšetrení, aby boli ďalej správne manažovaní ich praktickým lekárom.

Centrá pre rezistentnú hypertenziu

„To, čo je naším cieľom, je vytvorenie centier pre rezistentnú hypertenziu. Európska hypertenziologická spoločnosť vytvára tzv. centrá excelencie, čiže centrá pre rezistentnú hypertenziu, kde budú odosielaní pacienti s ťažkou kontrolovanou hypertenziou s podozrením na iné príčiny, teda na sekundárne príčiny a zváženia ďalších možností liečby. Pretože okrem farmakologickej liečby, ktorú máme k dispozícii na Slovensku vo veľkej miere, máme k dispozícii aj intervenčné možnosti liečby artériovej hypertenzie v podobe renálnej denervácie a implantácie ďalších generátorov,“ uviedla Vachulová.

Cieľom je vytvorenie takýchto centier na Slovensku. Podľa Vachulovej na základe funkčnej sieti vzájomne spolupracujúcich ambulancií, eventuálne nemocníc bude lepšie pokrytá sieť starostlivosti o pacientov s artériovou hypertenziou.

„Vieme, že ak znížime hodnoty krvného tlaku o 10 na 5 milimetrov ortuťového stĺpca, dosiahneme signifikantnú redukciu nielen kardiovaskulárnych príhod a celkovej mortality, ale aj cerebrovaskulárnych príhod. Farmako-ekonomický sa to prejaví tým, že ušetríme zdroje, ktoré by mohli putovať do zdravotníctva a tieto zdroje môžeme posunúť napríklad na vzdelávanie populácie, na ďalšie osvetové projekty, ale najmä na liečbu iných ochorení,“ zdôraznila.

Osveta o úprave stravovania

A zároveň, ak pacienti budú mať správne liečiť vysoký krvný tlak, zníži sa im tým nielen riziko vzniku nefatálnych, ale najmä fatálnych komplikácií. „Na konci nášho praktického snaženia má byť zlepšenie osudu našich pacientov a tým pádom predĺženie života,“ povedala Vachulová.

Následne upozornila na rizikové faktory v manažmente artériovej hypertenzie. Zdôraznila najmä soľ, pretože Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým príjmom soli v potravinách, sme na špičke spotreby soli v Európe.

„Soľ je významným faktorom pri progresii artériovej hypertenzie a súvisí nielen s artériovou hypertenziou. Ak zredukujeme príjem soli v potravinách o 2,5 gramu, dosiahneme približný pokles 20 percent kardiovaskulárnych príhod. A to len tým, že urobíme celopopulačnú osvetu o úprave stravovania,“ podotkla Vachulová.

Pacienti by mali byť vzdelanejší a mali by plne chápať dôležitosť komplexnej starostlivosti o ich zdravie.

Čo sa týka artériovej hypertenzie z pohľadu farmakologickej liečby, máme k dispozícii mnohé antihypertenzíva v podobe fixných kombinácií, dvoj- i trojkombinácií, ktorých podiel z hľadiska využívania stúpa.

Technológie prinesú benefit

Vachulová upozornila na čo sa zabúda, a že veľa lekárov a i zdravotné systémy podceňujú non-adherenciu pacientov k liečbe. Čo je kľúčové. „Kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú adherenciu, sú socio-ekonomické faktory, nastavenia zdravotného systému, konkomitantné ochorenia každého pacienta, faktory súvisiace s liečbou, ktoré vedia ovplyvniť lekári. Samozrejme, sú to faktory súvisiace s pacientom, čiže znovu sme pri pacientovi a jeho edukácii,“ zdôraznila.

Ak chceme zvýšiť adherenciu, musíme podľa Vachulovej zapojiť všetkých kompetentných, to znamená zmeniť konanie lekárov, zvýšiť zapojenosť zdravotných sestier a farmaceutov. Kľúčovým je zapojenie aj pacienta. „Máme k dispozícii ezdravie, ktoré nemôže slúžiť len na predpisovanie receptov. To, čo je nevyhnutné, je zavedenie stanovovania hladín antihypertenzív, využívať technológie a zapojiť všetkých kompetentných - poisťovne, NCZI, ministerstvo zdravotníctva a takisto aj vládu,“ zdôraznila.

Technológie sú to, ktoré prinesú benefit pre pacientov s artériovou hypertenziou. Vachulová zopakovala, že je to chronické, nebolestivé ochorenie s dobre sledovateľnými faktormi, ako je tlak krvi a srdcová frekvencia. „Pomocou technológií vieme pacientov lepšie edukovať, vedia poskytovať prenos dát, vieme zlepšiť starostlivosť. Vieme možno vyliečiť niektoré akútne situácie a hlavne získame analýzu dát. Umelá inteligencia, ako ukazujú publikácie, nám ukazuje, že môžeme zlepšiť pacientov s artériovou hypertenziou. Môžeme túto liečbu personalizovať. To je to, kam smeruje moderná medicína.“

Musíme byť proaktívni na každej úrovni manažmentu pacienta 

Na záver Vachulová zdôraznila a zopakovala, že na zvládnutie epidémie artériovej hypertenzie na Slovensku potrebujeme mať lepšie zdravotne vzdelanú populáciu na každej úrovni prevencie s individuálnou zodpovednosťou za svoje zdravie, potrebujeme tiež vysokú úroveň zdravotnej starostlivosti o pacienta s artériovou hypertenziou a rozmer starostlivosti o pacientov s artériovou hypertenziou vzhľadom k vysokej prevalencii na úrovni vlády.

Dôležitá je kooperácia so zdravotnými poisťovňami, Národným centrom zdravotníckych informácií, významná je spolupráca lekárov a všetkých zdravotníkov, kontinuálne vzdelávanie lekárov a implementácia odporúčaní do každodennej klinickej praxe. Prínosom sú nové technológie, ktoré vedú k zlepšeniu starostlivosti.

„A veľmi dôležité je, aby sme boli proaktívni na každej úrovni manažmentu pacienta s artériovou hypertenziou,“ uzavrela Vachulová. 


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zmeny v čakacích lehotách neznamenajú obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti

Zmeny v čakacích lehotách neznamenajú obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti

Informovalo o tom ministerstvo zdravotníctva na tlačovej besede k novelizácii Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti č. 531/2023 Z.z.

Pokles základnej sadzby v DRG môže viesť k zavádzaniu poplatkov v ambulanciách

Pokles základnej sadzby v DRG môže viesť k zavádzaniu poplatkov v ambulanciách

Asociácia nemocníc Slovenska reaguje na zmeny, ktoré sa týkajú DRG systému.

JESENNÁ ITAPA 2024: Slovenské zdravotníctvo potrebuje systémové kroky

JESENNÁ ITAPA 2024: Slovenské zdravotníctvo potrebuje systémové kroky

Kým krajiny západnej Európy sa pravidelne radia medzi špičku v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, Slovensko sa dlhodobo nachádza na chvoste rebríčkov.