Na Slovensku hovoríme, že máme málo lekárov. Už menej hovoríme o nedostatku niektorých lekárskych odborností. V diskusii hostia rozoberali, prečo sú niektoré lekárske špecializácie pre mladých viac atraktívne, ako sa rozhodujú o budúcej kariére, a ako ovplyvniť rozhodovanie medikov.
Ako sa medici a medičky rozhodujú o svojej budúcej špecializácií, aké prekážky im systém vzdelávania kladie pod nohy a ako to zmeniť. O tom sa viedla diskusia v rámci cyklu Ekonomické reči.
Matej Bárta z INESS pripravil kvalitatívny prieskum o rozhodovaní medikov pri výbere špecializácie. Pri tejto príležitosti diskutoval s medičkou a prezidentkou Slovenskej asociácie študentov medicíny Laurou Banovčanovou.
Na diskusii prezentovali publikáciu a jej hlavné zistenia a zároveň Laura Banovčanová doplnila realitu študentov. Tých, ktorí štúdium medicíny zažívajú každý deň.
Na úvod Banovčanová predstavila Slovenskú asociáciu študentov medicíny. Je to študentská organizácia, ktorá zastupuje študentov lekárskych fakúlt, konkrétne študentov všeobecného lekárstva. A funguje už 26 rokov.
„Spektrum toho, čomu sa venujeme, je veľmi široké. Jednoznačne patríme medzi najaktívnejšie študentské organizácie na Slovensku. Okrem projektovej činnosti, čiže podujatí, ktoré sa venujú nášmu vzdelávaniu, vzdelávaniu verejnosti, zvyšovaniu povedomia o ochoreniach a prevencii, sa posledné dva roky sa snažíme komunikovať so stakeholdermi, ktorí sú aktívni buď vo vzdelávaní alebo v zdravotníctve,“ uviedla Banovčanová.
V súvislosti so stakeholdermi Bárta spomenul, že súčasťou publikácie sú aj politické odporúčania. „Nie je to návod na reformu ale je to súbor nápadov, čo by kompetentní mohli zaviesť na to, aby sa nám tu lepšie fungovalo“.
Nedostatok lekárov
O nedostatku lekárov na Slovensku sa veľa hovorí, a to hlavne v kontexte ich celkového nedostatku. Ako konštatuje INESS, tento nedostatok však nie je rovnomerný. „Koncom roka 2023 chýbali endokrinológovia, neurológovia a diabetológovia, a v posledných rokoch aj reumatológovia, imunoalergológovia a pľúcni lekári,“ píše INESS.
Podľa INESS sa záujem medikov a medičiek o rôzne špecializácie mení. Celkový nedostatok lekárov preto vysvetľuje len časť problému, významným faktorom je aj zmena preferencií pre jednotlivé špecializácie.
V INESS preto uskutočnili kvalitatívny výskum, ktorého cieľom je analyzovať, ako si slovenskí študenti a študentky medicíny vyberajú svoje špecializácie. Za týmto účelom bolo uskutočnených 15 hĺbkových výskumných rozhovorov s medikmi a medičkami z 5. 6. ročníkov zo všetkých slovenských lekárskych fakúlt.
„Na Slovensku sa veľa rozprávame o tom, že máme málo lekárov a lekárok, ale už menej sa rozprávame o tom, že v niektorých špecializáciách je nedostatok väčší než v iných. A my sme chceli zistiť, prečo to takto je,“ vysvetlil Bárta prečo ich táto téma zaujala.
Výber špecializácie ovplyvňuje mnoho premenných
Banovčanová počas diskusie vysvetlila, ako vyzerá celý proces od momentu, keď nastúpi študent do prvého ročníka na lekársku fakultu až do momentu, keď nastúpi do atestačného štúdia, a akým spôsobom sa vyvíja jeho pohľad na danú špecializáciu.
„Časť z nás, ktorá prichádza na lekársku fakultu, už vie, čomu by sa zhruba chceli venovať. Ale pomerne veľká časť z nás, na to prichádzajú počas ďalších rokov. Za mňa osobne bola oblasť, ktorá ma zaujímala už čas pred vysokou školou, a potom na moje rozhodovanie vplývalo mnoho faktorov,“ povedala Banovčanová.
Ako vychádza aj z analýzy INESS, v celom procese je veľké množstvo premenných, ktoré môžu ovplyvniť to, či študenti zostanú pri počiatočnom rozhodnutí alebo odídu do inej špecializácie.
Podľa Banovčanovej vplýva na to i stret s realitou. „Zisťujeme, o čom medicína je, aj keď z dosť veľkej vzdialenosti povedala by som, takže v závere to naše rozhodnutie nie je úplne informované. Rozhodujeme sa na základe rôznych skúseností a dúfame, že sa trafíme do niečoho, čo by nám mohlo sedieť. V závere v 6. ročníku, sú výnimočnejšie prípady, že sme si našli prácu ešte predtým, si hľadáme pracovné miesto na klinike alebo oddelení, ktoré spadá do tej špecializácie. A v prípade, že sa nám to podarí, tak môžeme byť zapísaní do atestačného programu. Čo je ďalších pár rokov k tomu, aby sme sa stali špecialistami.“
V diskusii i v analýze sa uvádza viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú výber danej špecializácie. V texte spomíname iba niekoľko príkladov.
Celú diskusiu si môžete vypočuť tu:
Sexizmus
Počas diskusie rozoberali i citlivejšie aspekty rozhodovania. „Z 15 respondentov som mal 7 žien, v 6 prípadoch sa mi stalo, že respondentky samé od seba otvorili tému diskriminácie na základe pohlavia, resp. sexizmu,“ spomenul Bárta.
I Banovčanová vníma uvedené, že sa to deje v súčasnosti na lekárskych fakultách. „Vnímam to aj na pracovných pohovoroch, takže sa veľmi teším, že sa otvára táto téma. Je to naozaj frustrujúce pre ľudí, ktorí s tým majú skúsenosť.“
Podľa nej je dôležité tento problém riešiť, lebo ovplyvňuje kohortu ľudí, ktorí v zdravotníctve pracujú. „Je absurdné, že sa stretávame s tým, že nedostávame rovnaké príležitosti a nedeje sa to iba v chirurgických odboroch, ako si mnoho ľudí myslí. Je to demotivujúce, prichádzame o mnoho šikovných ľudí, ktorí podávajú ekvivalentné výkony mužom,“ povedala Banovčanová.
„Asi najextrémnejší príklad, ktorý som si vypočul vo výskume, bol, že medičkám nebolo umožnené ísť na operačnú sálu, boli tam pustení len medici,“ povedal Bárta.
Podľa Banovčanovej nemusí ísť o prípady až v takej miere, že medičky nepustia na operačku. „Ale dejú sa situácie, napríklad aj mne sa to stalo, že som bola so skupinou v nemocnici a prišla otázka, že ktorý chlapec by chcel ísť na operačku. Bolo to vtedy vtipné, lebo zhodou okolností sme sa prihlásili ja a moja spolužiačka, a keďže sme nenaplnili kvóty mužov, tak nám ešte posunuli môjho spolužiaka, ktorý to tam úplne nezvládol,“ spomínala Banovčanová.
Zároveň ale zdôraznila, že to sa môže stať hocikomu. „Môžete sa ráno nenajesť, môže vám byť zle, môžete byť unavený. Tým chcem povedať, že to vôbec nesúvisí s pohlavím a napriek tomu sme s tým neustále konfrontovaní.“
Banovčanová spomenula príklad i z pohovorov. „Napríklad vaši spolužiaci odpovede dostanú, ale vy a vaše spolužiačky nedostanete ani negatívnu odpoveď. Komunikácia je niekedy veľmi odlišná. Máte skúseností so sugestívnymi otázkami, či niečo zvládnete. „A vieš, že toto je náročné? A vieš, že to je fyzicky náročné? A vieš, že to je psychicky náročné a zomierajú tu ľudia?“ Kto by to bol povedal,“ zhrnula.
Stigmatizácia špecializácií
Tieto skúsenosti sa, samozrejme, šíria medzi medikmi v skupinách, čo ovplyvňuje ďalších študentov a to vytvára reputáciu daných špecializácií.
„Šíria sa medzi nami aj pozitívne skúsenosti aj negatívne. Máme bývalých spolužiakov, ktorí sú lekári lekárky a povedia nám, akú skúsenosť mali. Ak je to zlé, neprospieva to ani jednej strane,“ povedala Banovčanová. Podľa jej slov to na jednej strane stigmatizuje to oddelenie, zariadenie alebo inštitúciu, aj keď sa tam už mohli zmeniť ľudia, ktorí vedú kolektív, môžu byť progresívni a veľmi rozumní, a neriešia takéto absurdné aspekty.
„Na druhej strane je mnoho žien aj mužov, ani nemusia byť v zdravotníctve, ani nemuseli mať nikdy takúto skúsenosť, ale povedia vám napríklad, keď sa napríklad rozprávate o budúcnosti, spomeniete chirurgický odbor, a to nie je ženský odbor. Tak ten odbor je taký, ako si ho urobíme. Neviem, či toto je najlepší prívlastok, ktorý by odbory mali mať,“ podotkla.
A ako sa tieto prípady riešia?
Podľa Banovčanovej na niektorých slovenských fakultách a univerzitách sa rozbiehajú projekty, ktoré sa na venujú sexizmu, násiliu a obťažovaniu. „Je to na širšiu diskusiu, či nastavený systém je dobre, či by to malo byť anonymné alebo nie. To je úplne základná otázka v tom, ako to zorganizujeme“.
„Z legislatívneho hľadiska je neprípustné, aby sa nás na pohovoroch napríklad pýtali na naše rodinné zázemie, osobné plány a vzťahy, ale úplne bežne sa to deje. Nemám vedomosť, že by sa bežne tieto skúsenosti riešili. Myslím si, že ľudia majú často strach rozprávať o veciach, ktoré nie sú dobré, pretože tiež vedia aj keď len z druhej ruky, že niekedy to tých ľudí mohlo dobehnúť,“ dodala.
Rodinkárstvo
Diskutujúci tiež rozoberali tému rodinkárstva a skúsenosti študentov, čo vyšlo aj z výskumu INESS.
„Bez ohľadu na to, či to je pravda, nie je rozumné urobiť záver na základe 15 ľudí. Samozrejme, ale bola by náhoda, aby ľudia o tom rozprávali, keby sa to nedialo. Stáva sa to, nebudem špecifikovať príklady, lebo by som to tu nevedela preukázať dôkazmi. Ale sa stáva, že výberové konania neprebiehaj úplne transparentne, že tie miesta sú dohodnuté, že sa tam niekomu prilepší na základe už čohokoľvek, či už je to pohlavie alebo rodinné pozadie,“ podotkla Banovčanová.
Na druhej strane pre férovosť témy povedala, „nie je fér, aby bol niekto ukrátený o príležitosti iba preto, že napríklad jeho rodičia sú výborní lekári, alebo pochádza z prostredia, ktoré je v medicíne známe. Len problém je, že asi sa to častejšie deje naopak“.
Odporúčania
Okrem detailnej štúdie (ktorú nájdete tu) pripravili v INESS aj kratší policy dokument. Ako už Bárta naznačil, v ňom zhrnuli hlavné zistenia výskumu a predstavili aj možné politiky, ktoré majú potenciál odstrániť existujúce bariéry k výberu istých špecializácií a vytvoriť pružnejší systém. „Nejde o detailný návod na reformu, skôr o komplexný zásobník policy nápadov,“ píše INESS.
Dokument s hlavnými zisteniami výskumu a politickými odporúčaniami nájdete tu.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.