Téma výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave 30 rokov paralyzuje bratislavské i
slovenské zdravotníctvo.
Plán komunistov postaviť veľkú koncovú nemocnicu na kraji mesta na Rázsochách sa rozplynul krátko po nežnej revolúcii. Rozostavaných zdravotníckych stavieb na území Bratislavy bolo viac než peňazí.
Rázsochy sa zakonzervovali, stavbu roky „strážili“ bezdomovci. S naivnou vierou, že raz sa Rázsochy podarí dostavať, sa v hlavnom meste nerobili žiadne dlhodobé zdravotnícke rozhodnutia. Problémy sa riešili improvizáciou.
Improvizácia "žne" úspechy
Výsledkom improvizácií je dnešný stav. Chaotický, bez logiky. V Univerzitke nie je kardiochirurgia. Rozhádané egá vytvárajú konkurenčné kliniky – spomeňme napríklad neurochirurgiu. Alebo urológiu, ktorá prišla o transplantácie obličiek. Onkológia je samostatná, ale chýbajú jej špecialisti.
Prevážanie pacientov medzi pracoviskami je nedôstojné pre zdravotníctvo v hlavnom meste členského štátu EÚ. Ísť v Ružinove na 10. poschodie je rýchlejšie po schodoch než výťahom. Mickiewiczova slávi 160 rokov, a aj tak vyzerá.
UNB tvorí najvyšší dlh v celom slovenskom zdravotníctve. Napriek nárastu zdrojov či oddlženiam (chcelo by sa dodať, že práve KVÔLI navýšeniu zdrojov a oddlženiam). Skrátka, celé zle.
Od starnúcich profesorov k večným odborárom
Keď Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi presadil na vláde ukončenie snov o Rázsochách a presadzoval modernizáciu Ružinova, zdalo sa, že svitá na perspektívnejšie časy.
Lenže, to by sme tu nesmeli mať malicherné egá profesorov, ktorí myšlienku dostavby Rázsoch neustále oprašovali. Po starnúcich profesoroch prebrali štafetu lekárski odborári. Napriek analýzam, ktoré považujú socialisticky megalomanské Rázsochy za nerealistické. Nebude tam mať kto pracovať. Už dnes je viac ako tretina postelí UNB zbytočná a neposkytuje sa na nich starostlivosť, pretože k nej chýba sesterský personál.
Kto to celé zaplatí?
Vláda konečne prijala rozhodnutie, že Rázsochy nie sú vhodné miesto pre novú nemocnicu. A tiež, že nová nemocnica má mať triezvu veľkosť. Považujem to za dobré znamenie. Ale aby som to neprehnal s optimizmom: vízia bez exekúcie je halucinácia. Prichádzame teda k najpodstatnejšej otázke. Kto to celé zaplatí? Viete, aby projekt nUNB Ružinov neskončil rovnako ako nUNB Rázsochy...
Štátny rozpočet je v rozklade. Verejné zdroje bude pýtať aj projekt novej nemocnice v Prešove, aj dofinancovanie novej nemocnice v Martine. Eurofondy na výstavbu nemocníc nie sú.
Takisto je úplne zrejmé, že štát je neschopný postaviť niečo také veľké a také komplexné, ako veľká koncová nemocnica. Nevie postaviť ani diaľnicu. Ani železničnú trať. Ani elektronické služby štátu či eZdravie.
Jediné teoreticky reálne riešenie je nechať to postaviť súkromníkovi, ako PPP projekt. Rizikom je, že počas výstavby nad hlavou investora prehrmia aspoň tri volebné obdobia, čo sa každý svojprávny investor bude snažiť vodotesne ošetriť a poistiť. Bude to predražené, štát si nebude vedieť udržať vyvážený vzťah, ale aspoň to bude.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.