Úrad verejného zdravotníctva zverejnil výsledky skríningu liečiv v pitných vodách

Prítomnosť liečiv v pitnej vode už pri nízkych koncentráciách vzbudzuje obavy nielen u odborníkov, ale i u laickej verejnosti. Zisťované koncentrácie liečiv v pitnej vode sú však vo veľkej väčšine prípadov nižšie ako ich najnižšie terapeutické dávky. Potvrdzujú to aj výsledky projektu Celoslovenský skríning liečiv v pitných vodách v roku 2023, ktorý vypracoval Odbor hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Liečivá sú syntetické alebo prírodné chemické látky, ktoré možno nájsť v liekoch na predpis, vo voľnopredajných liekoch a vo veterinárnych liekoch.

Ako vysvetľuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, liečivo je látka, ktorá má schopnosť cielene pôsobiť na organizmus. A môže sa získavať z rastlín alebo zo živočíchov. Niektoré liečivá majú ľudský pôvod, ako napríklad liečivá vyrobené z ľudskej krvi alebo plazmy.

Úrad verejného zdravotníctva dopĺňa, že liečivá predstavujú rozsiahlu, chemicky rôznorodú a neustále sa rozširujúcu skupinu látok, ktoré sa vyznačujú širokou škálou klinických účinkov. „Hovoríme o biologicky aktívnych látkach, ktoré sú do istej miery schopné odolať prirodzenej biologickej premene v organizme – sú biologicky inertné. Práve tieto vlastnosti liečiv sú z hľadiska životného prostredia problematické, lebo sú spojené s bioakumuláciou – procesom postupného ukladania chemickej látky v organizme živej bytosti počas určitého času,“ uvádza úrad.

V rámci skríningu liečiv v pitných vodách úrad konštatuje, že „najväčším zdrojom liečiv sú domácnosti, domovy dôchodcov, zdravotnícke zariadenia, ale aj veterinárne prípravky používané v poľnohospodárstve. Odtiaľ sa liečivá dostávajú (vylučovaním z organizmu, vyhadzovaním liekov po záruke do odpadu alebo spláchnutím do toalety a pod.) do odpadových vôd, ktoré sú zväčša čistené na čistiarňach odpadových vôd, ktoré v súčasnosti nie sú schopné tieto látky účinne odstraňovať“.

Zvyšky liečiv sa následne môžu dostávať aj do povrchových alebo podzemných vôd a kontaminovať tak zdroje pitnej vody.

Úrad znázornil nasledujúcou schémou možné zdroje a cesty, ktorými sa liečivá môžu dostávať do vodného prostredia a nakoniec aj do zdrojov pitnej vody.

Foto: Úrad verejného zdravotníctva SR

Úrad konštatuje, že prítomnosť liečiv v pitnej vode už pri nízkych koncentráciách vzbudzuje obavy. Ako ďalší dôvod uvádza, že v súčasnosti používané technológie úpravy pitnej vody nie sú schopné vždy odstrániť všetky zvyšky týchto látok v surovej vode.

„Zisťované koncentrácie liečiv v pitnej vode sú však vo veľkej väčšine prípadov nižšie ako ich najnižšie terapeutické dávky. Z uvedeného dôvodu a v kontexte aktuálnych poznatkov je nepravdepodobné, že by expozícia jednotlivým liečivám v pitnej vode mala výrazne nepriaznivé účinky na ľudské zdravie. Preto pravidelné monitorovanie liečiv a špeciálna úprava vody, ktorá sa používa na výrobu pitnej vody za účelom zníženia ich koncentrácie nie sú (zatiaľ) potrebné,“ uvádza úrad.

Celoslovenský skríning liečiv v pitných vodách v roku 2023

Úrad verejného zdravotníctva zabezpečil analýzu vzoriek pitnej vody na prítomnosť liečiv. V rámci projektu bolo navrhnutých 17 odberných miest, z ktorých boli následne odobraté vzorky pitnej vody.

„Odberné miesta boli navrhnuté tak, aby sa nachádzali v blízkosti potenciálnych zdrojov zvyškov liečiv, a tak bolo možné ich prítomnosť v odobratých vzorkách pitnej vody predpokladať. Išlo o miesta, kde sa v blízkosti zdrojov pitnej vody nachádza čistiareň odpadových vôd, farma alebo chov dobytka, továreň na výrobu liekov, kde sa v okolí skladujú kaly z čistiarní, alebo sa vo zvýšenej miere aplikujú na okolité polia a podobne,“ vysvetlil Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia.

V každej zo 17 vzoriek pitnej vody bolo analyzovaných spolu 104 liečiv, z toho 38 antibiotík. Kompletný zoznam látok, ktorých prítomnosť bola zistená aspoň v jednej z analyzovaných vzoriek pitnej vody, nájdete tu.

Ako uvádza úrad, z výsledkov vyplýva, že „zo 104 analyzovaných liečiv bolo v odobratých vzorkách pitnej vody zistených 6 látok (2-hydroxy karbamazepín, kofeín, karbamazepín, hydrochlorotiazid, iopamidol, metformín), pričom nebola detegovaná ani jedna látka zo skupiny antibiotík. V 16 zo 17 vzoriek pitnej vody bola identifikovaná aspoň jedna z vyšetrovaných látok. Napriek tomu, len v 4 vzorkách, spolu v 5 prípadoch (pre 3 látky) došlo k prekročeniu hodnoty LOQ  (3x metformín, 1x karbamazepín, 1x iopamidol)“.

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva; (LOQ je najnižšia koncentrácia látky, ktorá sa dá s istotou merať s použitím štandardných testov, pozn. red)

Úrad vysvetľuje, o aké látky, ktorých prítomnosť bola vo vyšetrovaných vzorkách pitnej vody zistená.

• Karbamazepín je antikonvulzívum, ktoré sa používa predovšetkým na liečbu epilepsie a neuropatickej bolesti. Používa sa i pri liečbe schizofrénie spolu s inými liekmi.
• 2-hydroxy karbamazepín je metabolit karbamazepínu.
• Metformín je liek na liečbu diabetu 2. typu, najmä u ľudí s nadváhou. Niekedy sa používa ako doplnok na zníženie rizika metabolického syndrómu u ľudí, ktorí užívajú antipsychotiká.
• Hydrochlorotiazid je diuretikum používané na liečbu hypertenzie a opuchov v dôsledku hromadenia tekutín. Používa sa i v liečbe ochorenia diabetes insipidus a renálnej tubulárnej acidózy a zníženie rizika obličkových kameňov u pacientov s vysokou hladinou vápnika v moči.
• Kofeín je rozšírená návyková látka, ktorá má povzbudzujúce účinky na centrálnu nervovú sústavu. Príznakom užitia vyššej dávky je zrýchlený tep srdca či zvýšený krvný tlak.
• Iopamidol sa používa na diagnostiku alebo zistenie problémov v mozgu, srdci, hlave, krvných cievach a iných častiach tela. Je to jódovaná kontrastná látka, ktorá sa používajú na vytvorenie jasného obrazu rôznych častí tela počas určitých lekárskych zákrokov (napr. CT vyšetrenie a angiografia).

Žiadne zdravotné riziko

V závere úrad hodnotí, že „zo 17 vzoriek pitnej vody bola prítomnosť aspoň jednej z vyšetrovaných látok zistená v 16 prípadoch. Napriek tomu, len v 4 vzorkách bolo možné určiť množstvo látky s prijateľnou presnosťou a precíznosťou“.

Zároveň dodáva, že „stanovené koncentračné hodnoty boli niekoľkonásobne nižšie ako ich najnižšie terapeutické dávky. V ostatných prípadoch nebolo možné stanoviť presnú hodnotu koncentrácie analyzovaných látok vzhľadom na ich nízke množstvo. Ani v jednej z vyšetrených vzoriek nedošlo k prekročeniu hodnoty 100 ng/l.“

Takisto nebola prekročená odporúčaná hodnota pre sumu kvantitatívne stanovených liečiv.

Z výsledkov skríningu vyplýva, že zistená prítomnosť a stanovená koncentrácia liečiv vo vyšetrovaných vzorkách pitnej vody nepredstavuje žiadne zdravotné riziko.

Povinnosť sledovania liečiv v pitných vodách nevyplýva zo žiadnej platnej európskej ani slovenskej legislatívy, dokonca ich štandardné sledovanie zatiaľ neodporúča ani Svetová zdravotnícka organizácia.

„Nakoľko však pretrvávajú obavy verejnosti, že prítomnosť zvyškov liečiv v pitnej vode môže ovplyvniť jej kvalitu, prípadne že môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie, je nutné sa otázkou prítomnosti liečiv v pitných vodách zaoberať,“ reagovala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.