Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek reagovala pred niekoľkými týždňami otvoreným listom na vyjadrenia Slovenskej lekárskej komory. Tie lekárska komora prezentovala na svojej tlačovej besede v minulom roku 19. decembra.
V liste komora sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že neadekvátnu reakciu Slovenskej lekárskej komory chápe ako následok nepochopenia celkových súvislostí problematiky.
O spomínaných vyjadreniach sme sa rozprávali s prezidentkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivetou Lazorovou, ktorá sa snaží z pozície sestier upozorniť, že zdravotníctvo nie sú iba lekári a medicína. Je tu ošetrovateľstvo, laboratórne techniky, fyzioterapeuti a ďalší pracovníci, ktorí pomáhajú skvalitňovať zdravotnú starostlivosť.
„Ja len chcem upozorniť, že sme členovia tímu, sme v rovnocennom postavení. Nikto nie je stredný ani vysoký personál. Naši kolegovia lekári by už naozaj mali pochopiť, že sme jeden tím, každý máme svoje postavenie, nikto sa tu nevyvyšuje nad nikým ani nikto nikoho nedehonestuje. Ja si vážim prácu aj sanitárov, aj asistentov a musíme sa naučiť pracovať v tíme,“ zdôrazňuje Lazorová.
V rozhovore sa dočítate:
- o vyjadreniach lekárskej komory, na ktoré Komora sestier a pôrodných asistentiek reagovala
- o tom, či si sestry uvedomujú zodpovednosť, na ktorú preberajú
- na ktoré termíny komora sestier upozornila lekársku komoru
- o kompetenciách sestier na Slovensku a v zahraničí
- o vzdelávaní sestier
- o situácii s odchodom sestier z praxe
- koľko absolventov stredných a vysokých škôl ostáva v zdravotníctve na Slovensku
- prečo zdravotnícke zariadenia nehľadajú sestry, keď im chýbajú
- ako je to na Slovensku s politickou podporou? Zaujímajú sa politici o sestry?
- o elektronizácii
- opakovane sa hovorí o navyšovaní počtu študentov medicíny. Urobil sa podobný krok v prospech sestier?
- o generačnom probléme v praxi
Na úvod by som sa chcela opýtať na list komory sestier a pôrodných asistentiek. V ňom sa napríklad uvádza:
„Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek sa domnieva, že predovšetkým na úrovni komôr ako stavovských profesijných organizácií majú byť pri ich vzájomnej komunikácii rešpektované načrtnuté princípy vzájomného rešpektovania a profesionality, pretože tieto sa následne prenášajú aj do ďalších praktických oblastí vzájomnej spolupráce, teda každodennej praxe. Nadradený a direktívny prístup komory (Slovenskej lekárskej komory, pozn. red.) však nemá potenciál ponúknuť riešenia na zlepšenie vzájomnej spolupráce sestier, pôrodných asistentiek a lekárov.“
O aké vyjadrenia lekárskej komory išlo, keď ste reagovali listom, ktorý ste zaslali Ministerstvu zdravotníctva SR, poslancom Výboru NR SR pre zdravotníctvo, profesijným a odborným organizáciám pôsobiacim v zdravotníctve, ako aj Európskej federácii sestier (EFN)?
Boli to vyjadrenia, ktoré neboli pustené do éteru prvýkrát. Lekárska komora svojimi vyjadreniami reagovala na našu tlačovku, ktorou sme chceli upozorniť, že sestry sú tu, sú vzdelané a môžu na seba preniesť vyššie kompetencie, než majú dnes. Čo by malo pozitívny prínos pre pacientov, ako aj ekonomický prínos.
Pri uvedení konkrétneho príkladu sme hovorili, že pacient nemusí čakať na lekára s určitými výkonmi. Môžu ich urobiť sestry, ktoré ich aj robia, len ich robia nelegálne, pretože ich nemáme zadefinované vo vyhláške. Preto sme chceli poukázať, že sestry reálne tieto výkony robia, ale nemajú na to oporu v zákone. Ak by sa niečo stalo pacientovi, ak by došlo k poškodeniu, čo môže dôjsť vždy, pretože narúšame integritu tela, vstupujeme do organizmu pacienta, keď môžeme zaniesť infekciu, môžeme výkon urobiť nesprávnym spôsobom, môžu nastať rôzne komplikácie, sestry preberajú na seba zodpovednosť.
Uvedomujú si sestry túto zodpovednosť?
Často si neuvedomujú, že robia výkon namiesto lekára, že tým na seba preberajú zodpovednosť. Ak by nastúpil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súd alebo by došlo k trestnému oznámeniu, nemáme oporu v zákone.
Už ste sa takými prípadmi zaoberali?
Z pozície komory sme už riešili i také prípady. Sestry sa proti tomu musia ochrániť a musia si byť vedomé následkov. Tlačovou besedou sme preto chceli poukázať na to, že je čas na zmenu, že zmena je potrebná, vývoj ide dopredu. Máme mnoho prípadov z praxe zo zahraničia, kde naše kolegyne tieto výkony už dávno robia. Ide iba o to, či máme dostatočne vzdelané, pripravené sestry na tieto činnosti a či im ich aj dáme do legislatívy, aby ich mohli realizovať.
Podľa nášho názoru nemá do toho vstupovať ďalší subjekt, keď sú vecou regulátora a tej skupiny zdravotníckych pracovníkov. Ani my sa nevyjadrujeme k tomu, či zdravotnícky asistent môže alebo nemôže robiť jednotlivé výkony. Máme výhradu k pomenovaniu tohto povolania. To sme hovorili aj v minulosti, že praktická sestra sa má volať zdravotnícky asistent ako v iných krajinách, pretože to môže miasť lekárov, verejnosť.
Čo sa týka vyhlášky 321 o kompetenciách zdravotníckych asistentov a iných povolaní, nenamietali sme navýšenie kompetencií, pretože vieme, že to majú v obsahu vzdelávania a v súčasnosti to môžu aj realizovať. Ani lekárska komora by sa nemala vyjadrovať k tomu, čo sestry budú alebo nebudú realizovať v praxi.
O aké vyjadrenie lekárskej komory teda išlo?
To vyjadrenie bolo nešťastné, že oni by mali byť tí, ktorí určujú, kto čo môže a nemôže robiť v systéme. To už dávno neplatí. Žiaľ, musím povedať, že niektorí naši kolegovia sa zabudli v minulom storočí a nevidia okolo seba, kam smeruje svet. Nespochybňujem, že naša medicína je na svetovej úrovni, že máme kvalitných lekárov, ale musíme sa pozrieť aj na iné oblasti zdravotníctva.
Nie je tu iba medicína, je tu ošetrovateľstvo, laboratórne techniky, sú tu fyzioterapeuti a ďalší pracovníci, ktorí pomáhajú skvalitňovať zdravotnú starostlivosť. Takéto nadradené správanie sa už dávno neakceptuje nikde v okolitých krajinách. Ja len chcem z našej pozície sestier upozorniť, že sme členovia tímu, sme v rovnocennom postavení. Nikto nie je stredný ani vysoký personál.
Na to ste tiež reagovali v spomínanom liste: „Berieme na vedomie, že pri nastavovaní zdravotníckeho systému je potrebná vzájomná komunikácia, ale len za predpokladu rešpektu autonómie ošetrovateľstva, rovnako ako medicíny. Okrem iného je dôležité, aby sme upustili od rigidného riadenia zdravotníctva a použitia direktívnych nástrojov. Poukazujeme aj na to, že slovenská legislatíva a zdravotníctvo už 20 rokov nekategorizuje zdravotníkov na „nižší, stredný, alebo vyšší zdravotnícky personál.“
Často sa porovnávame s Českom. Ani Česi nemajú stopercentné veci v zdravotníctve, napríklad im vyčítam, že dovolili, že sa nazývajú nelekárske profesie. Čo to sú nelekárske profesie? Veď každá profesia má svoje pomenovanie, keď už, tak ich volajme zdravotnícki pracovníci. Aj vašich kolegov z médií sa snažím upozorňovať, aby nepoužívali tento termín, lebo je dehonestujúci. To nás môžu volať nekominári, nerušňovodiči. Prečo nás majú volať nelekári? Je to zvrátený pojem.
V Česku si to neustrážili, dostalo sa to do legislatívy a používa sa to tam bežne. My si chceme dať na to pozor, aby sa to nepoužívalo, podobne ako stredný zdravotnícky personál. Takže upozornili sme lekársku komoru aj na to, že tento pojem sa nemá používať, nie je vôbec v legislatíve. Naši kolegovia lekári by naozaj už mali pochopiť, že sme jeden tím, každý máme svoje postavenie, nikto sa tu nevyvyšuje nad nikým ani nikto nikoho nedehonestuje. Ja si vážim prácu aj sanitárov, aj asistentov a musíme sa naučiť pracovať v tíme.
Lekárska komora na svojej tlačovej besede spomínala aj príklady Rakúska a Nemecka, na čo ste poukázali v liste.
„Je zavádzajúce, neobjektívne a manipulujúce zo strany Slovenskej lekárskej komory na príklade Rakúska a Nemecka posudzovať kompetencie sestier navyše bez prezentovania konkrétnych súvislostí. Prax vo väčšine krajín EÚ je úplne iná a založená na dôkazoch dobrej praxe.“
Na druhej strane komora sestier a pôrodných asistentiek zároveň podotkla, že zdravotná starostlivosť v mnohých krajinách sa stala dostupnejšou aj vďaka sestrám s pokročilou praxou, už roky legálne vykonávajúcim odborné činnosti, ktoré na Slovensku vykonávajú lekári. Ako príklad uvádza Poľsko a Švédsko, kde sestry predpisujú lieky, Veľkú Britániu, kde odpájajú pacienta od umelej pľúcnej ventilácie, manažujú mimotelový obeh, a Švajčiarsko, kde vedú anestéziu u pacientov s nízkym rizikom ohrozenia.
Nám ide o to, aby sme sa v rámci kompetencií sestier priblížili k rovnakej úrovni minimálne v EÚ. Mali by sme sa približovať k fungovaniu týchto krajín. Nehovorím v jednotlivých oblastiach, ale keď hovoríme o zdravotníctve, trend je taký, že ak ktorákoľvek sestra zo Slovenska príde do Švédska, na základe svojich kompetencií vie, čo má robiť, lebo sú rovnako dané. My sa snažíme iba nastaviť tú úroveň na podobný stupeň. Viete však, aké je to ťažké?
V diskusiách na tému kompetencie sestier občas zaznie príklad z Holandska, kde sú špecializované zariadenia napríklad na liečbu diabetu. Tam pacient vidí lekára, až keď je naozaj problém. Dovtedy mu poskytuje zdravotnú starostlivosť sestra, prípadne iný zdravotnícky pracovník.
Práve o to ide, aké kompetencie dali jednotlivé krajiny sestrám. Vzdelanie nemáme rozdielne. Preto hovoríme, že efektom posunu kompetencií je i to, že ušetríme na počte lekárov. Populácia starne a budeme potrebovať čoraz viac služieb poskytnúť pacientom. Kde zoberieme personál? Lekárov viac nebude, musíme posunúť sestry na vyššiu úroveň kompetencií a musíme mať viac personálu, ktorý zabezpečí základnú starostlivosť.
Ak sa rozprávame napríklad o asistentoch, tak ja aj v prednáškach ukazujem, ako by mal vyzerať ošetrovateľský tím – navrchu je sestra s pokročilou praxou, riadi špecialistky, ktoré riadia základné sestry. Ale ich je stále menej a menej. A na základnú starostlivosť musí pribúdať ľudí, pretože ich budeme v objeme práce potrebovať stále viac a viac. Musíme to smerovať tým, že budeme vzdelávať asistentov na stredných zdravotníckych školách. Dnes ich máme v praxi 3 000, to je nič. Sestier máme 32 000, čo je o 14 000 menej, než by malo byť, a pritom nemáme asistentov. To znamená, že objem práce sa zužuje na 32-tisíc sestier. To je nemožné. Ste odpísaný, keď máte 25 ľudí na oddelení a z toho máte polovicu imobilných.
Generálny tajomník Európskej federácie sestier Paul De Raeve poukázal na alarmujúcu situáciu so sestrami v rámci celej EÚ. Upozornil na riziko, že „sestry opúšťajú profesiu, až 30 percent v niektorých členských štátoch, vrátane študentov ošetrovateľstva, ktorí odchádzajú za lepšími podmienkami“. Aká je situácia s odchodom sestier z praxe, resp. pokračujú študenti po zdravotníckej škole na vysokú školu? Koľko absolventov stredných a vysokých škôl ostáva v zdravotníctve na Slovensku?
Ročne nám končí štúdium ošetrovateľstva externe alebo denne tisíc študentov. Po letných prázdninách sa nám začnú registrovať a do konca roka zaregistrujeme maximálne 300 – 400 ľudí. Vieme tak, že 600 ľudí nemáme v systéme. Kde sú? Išli mimo zdravotníckeho systému alebo všetci odišli do zahraničia? To nevieme, pretože nemajú povinnosť sa niekde hlásiť. Ak sa nám nezaregistrujú, neprichádzajú do praxe. Plus máme 8 fakúlt ošetrovateľstva, kde prijmú 800 denných študentov. Keď ich skončí 1000 aj s externistami, vieme, že všetci nedokončia štúdium. To je úbytok minimálne 20 – 30 percent.
Štúdium nie je jednoduché, je náročné, pretože je veľa praxe. Študenti ošetrovateľstva majú málo času oproti napríklad študentom medicíny. My máme 4 600 hodín, študenti medicíny majú 6 200, ale oni na to majú 6 rokov, my 3 roky.
Pre mňa je trošku paradox, že na jednej strane počúvame o nedostatku sestier, no na druhej strane akoby nikto sestry ani nehľadal. Pozrela som si napríklad dnes (12. 3., pozn. red.) Prešovský kraj na Profesii, zadala som pracovné ponuky pre sestru a vyskočilo mi 12 ponúk, z toho 1 z nemocnice. To, že chýbajú sestry, nikto nespochybňuje, ale prečo zdravotnícke zariadenia nehľadajú sestry, keď im chýbajú?
Máte pravdu a je na to niekoľko dôvodov. Nemocnice to nechcú priznať, pretože zo zákona musia spĺňať minimálne normatívy, čiže musia mať na určitý počet lôžok určitý počet sestier, lekárov, iného personálu. Zakrývajú to tým, že nejako poskladajú ľudí do služieb. Keď sa pozrieme na častosť služieb sestier, vidíme veľa nadčasovej práce. To je prvý signál, že majú nedostatok sestier. Banská Bystrica verejne priznala, že im chýba 40 sestier, Martin permanentne hľadá sestry. Ale keď my to nevidíme, ako hovoríte, že to neukážu verejne, tak je potom na zamyslenie, či to je chyba manažérov, že nehľadajú aktívne, alebo to nechcú priznať, aby ich niekto neobvinil, že porušujú normatívy. Točíme sa stále dookola.
Na druhej strane ešte stále nájdu ochotné sestry v nemocniciach, ktoré budú robiť aj nadčasovú prácu, lebo vidia benefit v tom, že si privyrobia. Len vzhľadom na ich vek to dlho nevydržia. Napríklad bratislavské sestry nám svojho času avizovali, že majú veľa nadčasov, tak majú dobre platy, takže sú spokojné. To bolo v roku 2015, keď sme išli do výpovedí, ony nešli, aj keď boli nespokojné. Ale dnes, 8 rokov po, už hovoria, že nevládzu tak pracovať. Po čase sa ukáže, že buď vyhoria, alebo idú na PN, pretože začínajú mať somatické ťažkosti, pretože to sa nedá ťahať celý čas. A ex post si uvedomia, ako trpí rodina, ich osobný život a tak ďalej. Záleží na tom, aké máme priority, či pozeráme iba na peniaze alebo chceme aj žiť život.
Spomínaný generálny tajomník De Raeve zároveň povedal, že hlavným dôvodom, prečo sa problém so sestrami vymkol spod kontroly, je, že neexistuje „žiadny politický záujem o podporu sestier“. Ako je to na Slovensku s politickou podporou? Naoko sa môže zdať, že kompetentní politici sa o sestry zaujímajú, veď máme alebo mali sme ministerskú sestru, odbor ošetrovateľstva, štátnou tajomníčkou bola tiež sestra.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.