OZDRAVME.SK
Preventívka bez výhovoriek od VšZP
EÚ ÁNO, Za zdravotné sestry

Pavel Hroboň: Česko masívne navýšilo zdroje v zdravotníctve, no dokopy nič sme si za to nekúpili

Už 25.-26. apríla 2024 sa bude konať 12. ročník Prague International Health Summit. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s riadiacim partnerom Advance Healthcare Management Institute Pavlom Hroboňom.

Pavel Hroboň: Česko masívne navýšilo zdroje v zdravotníctve, no dokopy nič sme si za to nekúpili

@Archív Pavel Hroboň

  • Rozhovory |  08.04.2024 |  Šimon Jeseňák

Platová vojna nezúri len na Slovensku. Tlak na rast miezd zdravotníkov je rovnako intenzívny aj v okolitých krajinách, vrátane Českej republike. Tá počas pandémie covidu-19 masívne navýšila zdroje v zdravotníctve, problémom však je, že podľa Pavla Hroboňa za to český pacient nedostal v princípe nič z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého hľadiska navýšenie zdrojov v zdravotníctve a platov lekárov možno prispelo k stabilizácii personálu v zdravotníctve.

V rozhovore sa dočítate:

  • v čom bolo Slovensko pre Českú republiku inšpiráciou
  • o rozdieloch vo financovaní zdravotníctva v Česku a na Slovensku
  • o vplyve lekárskych komôr a odborových združení v oboch krajinách
  • o tom, ako sa musí zmeniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti
  • o blížiacom sa International Health Summite v Prahe

25 – 26. apríla 2024 sa koná ďalší ročník International Health Summit (IHS). Ak by ste mali vypichnúť spíkra alebo tému, na ktorú sa ako organizátor tešíte, kto alebo aká téma by to bola?

Teším sa na ľudí, ktorých tam stretnem. Konferencia má tri časti. V prvej časti sa budeme zaoberať manažmentom chronických ochorení. Tie totiž dnes môžu za 80 % straty zdravia alebo nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dnes sa tieto choroby pokúšame riešiť tak, ako sme si v minulom storočí úspešne poradili s infekčnými chorobami a s úrazmi, no tento spôsob liečby na chronické choroby nezaberá.

Treba nájsť integrovanejší spôsob zdravotnej starostlivosti, potrebujeme omnoho viac pracovať s dátami a treba vtiahnuť pacienta do hry. Potrebujeme niekoho, kto bude celú zdravotnú starostlivosť koordinovať, a, samozrejme, potrebujeme platobné mechanizmy, ktoré túto spoluprácu poskytovateľov podporia. V Českej republike je čas začať programy v disease manažmente realizovať. Na Slovensku to už robí zdravotná poisťovňa Dôvera v oblasti diabetu.

Druhá časť IHS je venovaná rozhraniu medzi ambulantným a nemocničným sektorom.

Áno, jednou z tém je príchod pacienta do nemocnice a to, ako zaistiť, aby do nemocnice prišli len tí, ktorí to skutočne potrebujú. Veľkú pozornosť teda budeme zameriavať aj na témy neodkladnej zdravotnej starostlivosti a možnosti, ktoré má pacient pred tým, než si zavolá záchranku.

Rovnako sa budeme pozerať aj na plánovanú nemocničnú starostlivosť. Príprava prepustenia pacienta po plánovanom zákroku sa má začať ešte pred tým, než je pacient do nemocnice prijatý. Pacient, ktorý je prijatý na transplantáciu bedrového kĺbu, by mal dopredu vedieť, čo ho čaká. V takomto prípade môže mať vopred dohodnutú rehabilitáciu a aj rodina vie, že pacient bude v prípade, ak nenastanú komplikácie, do 5 – 7 dní doma.

Ak by som mal spomenúť jedného spíkra, tak sa osobne teším napríklad na Murrayho Ellendera, ktorý bude hovoriť o skúsenostiach z Anglicka so zavedením digitálnej triáže. Rovnako sa teším na prednášku rakúskeho lekára Armina Fidlera, ktorý strávil 20 rokov prácou pre zdravotnícky odbor svetovej banky. Pred niekoľkými rokmi sa vrátil do Rakúska. Armin Fidler bude hovoriť o tom, aký dosah malo v Rakúsku zavedenie linky, na ktorej sa ľudia môžu poradiť o tom, či si majú zavolať záchranku, ísť do nemocnice alebo si vziať paralen a vyspať sa.

Na Slovensku riešime viac ako dvadsať rokov v princípe tie isté otázky. Neustále sa točíme v bludnom kruhu. Hovoríme o tom, či majú mať zdravotné poisťovne zisk, aká má byť rola štátu a či štát môže protežovať vlastné nemocnice na úkor zvyšných. Aký je helikoptérový pohľad z Českej republiky?

Slovensko bolo pre nás veľkou inšpiráciou počas reformy Rudolfa Zajaca, a to nielen ako idea, ale aj z pohľadu toho, čo sa osvedčilo v praxi. Keď prednášam našim študentom v Prahe, hovorím im, že 80 % pozitívnych vecí, ktoré som v slovenskom zdravotníctve registroval, malo niečo spoločné so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Tá priniesla okrem iného elektronickú preskripciu a využívanie digitálnych prostriedkov v komunikácii s klientmi. V tomto Slovensko predbehlo Českú republiku. Na druhej strane tu existuje obrovský rozdiel vo financovaní zdravotníctva, ktorý však bol pred viac ako desiatimi rokmi zmazaný, no následne sa začala priepasť medzi financovaním slovenského a českého zdravotníctva opätovne prehlbovať.

Nechcem povedať, že všetky prostriedky, ktoré boli v českom zdravotníctve počas covidu vynaložené, boli použité efektívne. No o 25 % viac disponibilných zdrojov, ktoré má české zdravotníctvo k dispozícii na jednu osobu, je veľa. Práve nedostatok zdrojov je jednou z vecí, ktoré výrazne ovplyvňujú slovenské zdravotníctvo.

Hádky o tom, akú podobu majú mať zdravotné systémy, sú zbytočné, pretože všetky zdravotné systémy dnes riešia identické výzvy: starnutie obyvateľstva, chronické choroby, nedostatok personálu. Rovnako všetky krajiny venujú príliš malú pozornosť prevencii. Vo všeobecnosti netreba zásadne meniť zdravotné systémy, ale ich treba spraviť efektívnejšími.

Hovoríte teda predovšetkým o rozdiele v platbe za poistencov štátu?

Áno, a práve platba za poistencov štátu sa dá pomerne rýchlo vyrovnať.

Historicky sa často porovnávame s Českou republikou, no vzhľadom na rozdielne výkonnosti českej a slovenskej republiky stráca tento benchmark zmysel.

Na vašom mieste by som sa nechcel vzdať benchmarku s Českou republikou. Rozdiel v HDP tu je, no nevysvetľuje to, že Slovensko vynakladá na hlavu o štvrtinu menej finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť ako Česká republika. Na druhej strane Česko by sa malo začať porovnávať s krajinami, ako je Taliansko alebo Španielsko, pretože na hlavu vynakladáme podobné množstvo finančných prostriedkov. Ak sa však pozrieme na odvrátiteľné a preventabilné úmrtia, zistíme, že náš zdravotný systém má významne nižšiu výkonnosť ako Španielsko či Taliansko.

Čo si Česká republika „kúpila“ za markantné zvýšenie finančných prostriedkov v zdravotníctve?

Ak by som sa mal obmedziť na odpoveď jednou vetou, tak krátkodobo nič, pretože sme ich do systému naliali skokovo a nie postupne.

Vinou toho, že financie v systéme pribudli skokovo, si s nimi systém nevedel poradiť?

Do istej miery sa to dá povedať. Väčšina finančných prostriedkov skončila v platoch. Nefunguje to však tak, že po zvýšení platov sa rovnako zvýšila aj efektivita alebo miera odpracovaných hodín zdravotníckeho personálu. Dlhodobo však majú finančné prostriedky, ktoré investujeme do platov, pozitívny dosah, pretože zvýšia atraktivitu povolaní v zdravotníctve. Týmto krokom sme z dlhodobého hľadiska pomohli k stabilizácii personálu v zdravotníctve.

Česká republika zvýšila platy, Slovensko zvýšilo skokovo platy tiež, no obe krajiny si za to dokopy nič nekúpili. Neotvorili sme platovú vojnu medzi krajinami Európy?

Áno, podobne ako si Lekárske odborové združenie (LOZ) na Slovensku vyštrajkovalo masívne zvýšenie platov, tak podobné nátlakové akcie prebehli aj v Česku, a to nielen počas trvania covidu-19. Koncom roku 2023 v Česku nastal tlak mladých lekárov, ktorí protestovali proti vysokému počtu nadčasov. Tento protest bol legitímny. Problémom českého, ale aj slovenského zdravotníctva je, že udržiavame príliš veľké množstvo nemocníc poskytujúcich akútne služby 24/7.

Mladí lekári v Česku protestovali aj proti systému postgraduálneho vzdelávania a i tu im dávam za pravdu. Tento protest nebol dobre zvládnutý zo strany politikov a príležitosti sa chopili odborové organizácie, medzi ktoré z môjho pohľadu patrí aj Česká lekárska komora. Prestalo sa hovoriť o systéme ďalšieho vzdelávania, o nadčasoch, no začalo sa hovoriť o platových požiadavkách. Vláda tlaku neodolala a súhlasia s plošným navýšením platov všetkých lekárov.

Bola to chyba?

Jednoznačne áno. Najzaujímavejšie na tom je, že jediní, ktorí by si zaslúžili podporu zo strany štátu, sú mladí lekári, ktorí ešte nie sú plne kvalifikovaní. Tí však vyšli takmer naprázdno, pretože k zvýšeniu došlo hlavne  v prípade kvalifikovaných lekárov. Predstava, že sa štát musí starať o to, aby v čase relatívneho nedostatku lekárov dostali lekári plošné navýšenie platov, je úplne smiešna.

Naozaj sme bratské národy, lebo identická situácia nastala i u nás.

Platové tabuľky v zdravotníctve treba čím skôr zrušiť. Nič lepšie urobiť nemôžeme. Ak by lekárom v Nemecku niekto ponúkol, že ich platy bude určovať štát, vo svojej funkcii by veľmi rýchlo skončil. Lekári sa radi prezentujú ako slobodné povolanie, ktoré je organizované v lekárskych komorách, no zároveň požadujú plošné zvyšovanie platov, to sú nezlučiteľné svety.

Ako v Česku funguje Česká lekárska komora?

Stala sa odborovým združením. Na základe zle napísaného zákona sa v čele komory objavujú stále tie isté mená. Drvivá väčšina lekárov totiž vôbec nechodí na volebné snemy komory. Vedenie komory je odborovým združením a to, čo ich zaujíma, je význam ich postavenia. Ak je niekto profesionálny odborár, potrebuje byť v dialógu s vládou, v opačnom prípade by sa veľmi rýchlo ukázalo, že vás vaša členská základňa vôbec nepotrebuje.

Je v 21. storočí existencia lekárskych komôr ešte podstatná?

Je to do značnej miery prežitok z minulosti. Na druhej strane si viem predstaviť, že by lekárske komory v Česku aj na Slovensku dokázali naplniť svoju úlohu samoregulácie. Tá by však musela byť zameraná na potreby pacienta a nie na potreby členov komory. Túto úlohu však komory vôbec neplnia.

Môže sa to zmeniť?

Otázkou je, kto by mal byť členom komory. Tie komory totiž vznikali v čase, keď bol lekár slobodným povolaním. V tom čase takmer žiaden lekár nebol zamestnancom. Lekári mali v tom čase svoje ambulancie a do nemocníc chodili preto, aby sa starali o svojich pacientov. Vtedy neexistovali žiadne dáta na meranie kvality. Samoregulácia tejto profesie teda v minulosti dávala zmysel.

Dnes sme v diametrálne odlišnej situácii, keď je takmer väčšina lekárov zamestnaných v nemocnici. Ambulantných lekárov je stále o niečo viac ako tých nemocničných, no pomer je už takmer 50:50. Aj v ambulanciách však postupne mizne tradičné pracovné rozloženie jeden lekár a jedna zdravotná sestra. Je to celoeurópsky trend, ktorý bude pokračovať.

Je trend toho, že sa pomer medzi počtom ambulantných lekárov a nemocničných lekárov vyrovnáva, pozitívny?

Naopak, je to veľmi negatívny trend. V ČR každý rok ubudne približne 1,5 % hospitalizácií a množstvo úkonov sa dá vyriešiť napríklad jednodňovou chirurgiou. Tento trend by som však posunul ešte ďalej. Budúcnosť je aj v homecare, teda v zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí. Nemocnica je pre pacienta najdrahším a najnebezpečnejším miestom.

Dá sa povedať, že aj najmenej efektívne?

To závisí od jednotlivých diagnóz. Ak sa pozrieme na starých ľudí s chronickými ochoreniami, tak z ekonomického, ľudského aj medicínskeho pohľadu je omnoho lepšie poskytovať kvalitnú ambulantnú starostlivosť, čím dokážeme predísť hospitalizáciám. Neviem si predstaviť moderný zdravotný systém, ktorý by bol založený na nemocniciach a ktorý by sa neopieral o ambulantnú a domácu starostlivosť.

Budúcnosť je aj v tzv. komunitných nemocniciach. V Českej republike máme prebytok nemocníc. Mali by sme teda definovať základnú kostru nemocníc, ktoré poskytujú akútnu zdravotnú starostlivosť 24/7, a ostatné nemocnice by sa mali na medicínskych programoch dohodnúť so zdravotnými poisťovňami. Mimoriadne dôležité je zabezpečiť následnú zdravotnú starostlivosť.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Prezident ANS Marián Petko: K OSN sme poslali viac ako 1000 pripomienok. Treba k tomu niečo dodať?

Prezident ANS Marián Petko: K OSN sme poslali viac ako 1000 pripomienok. Treba k tomu niečo dodať?

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko v otvorenom rozhovore kritizuje súčasné nastavenie celej optimalizácie siete nemocníc, ako i jej architektov, ktorí neveria nikomu a ničomu, čo nie je štátne.

V Kardiocentre AGEL Košice-Šaca liečia srdcia pacientov zvnútra

V Kardiocentre AGEL Košice-Šaca liečia srdcia pacientov zvnútra

Prinášame vám rozhovor s lekárkami, primárkami oddelení, ktoré spája aj skutočnosť, že „liečia srdcia svojich pacientov zvnútra“.

Iveta Lazorová: Niektorí kolegovia sa zabudli v minulom storočí a nevidia, kam smeruje svet

Iveta Lazorová: Niektorí kolegovia sa zabudli v minulom storočí a nevidia, kam smeruje svet

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek reagovala pred niekoľkými týždňami otvoreným listom na vyjadrenia Slovenskej lekárskej komory. Tie lekárska komora prezentovala na svojej tlačovej besede v minulom roku 19. decembra.