Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané rýchlo sa šíriacim premenlivým vírusom. A hoci býva braná ako banálne ochorenie, môže spôsobiť vážne komplikácie. Účinná prevencia je očkovanie. Len u nás ho veľmi nevyužívame.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie s chrípkou na celom svete súvisí 3–5 miliónov prípadov závažných ochorení a až 650-tisíc úmrtí ročne.
Chrípka môže mať veľmi ťažký priebeh, spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť. Môže viesť k zápalom pľúc, zlyhaniu dýchania či zápalovým ochoreniam srdca. Pacientom sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne.
Významnú úlohu preto zohráva prevencia. V prevencii chrípky platí dodržiavanie všeobecných zásad zdravého životného štýlu. Najúčinnejšiu ochranu proti chrípke však predstavuje očkovanie. Bráni jej ťažkému priebehu a chráni organizmus pred jej možnými negatívnymi dopadmi, ako aj smrťou spôsobenou závažnými komplikáciami.
„Účinná prevencia je očkovanie. Len u nás ho využívame veľmi málo,“ podotkla prof. Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. A dodala: „Zdravotné poisťovne si uvedomujú dopady chrípky, preto hradia nad rámec legislatívy vakcínu proti chrípke každému, kto sa rozhodne chrániť svoje zdravie. Poisťovne si uvedomujú, že prevencia je lacnejšia ako liečba“.
Vakcína proti chrípke pre rok 2023 znížila riziko hospitalizácií súvisiacich s chrípkou o približne 52 % na južnej pologuli, kde obvyklá chrípková sezóna trvá od marca do septembra. Tieto údaje pochádzajú z analýzy údajov pacientov hospitalizovaných s vážnymi akútnymi respiračnými infekciami v piatich krajinách. Cirkulujúce vírusy chrípky boli geneticky podobné tým, ktoré sú zahrnuté vo vakcínach proti chrípke pre obdobie 2023–24 na severnej pologuli.
Na Slovensku zanedbávame prevenciu
U nás však evidujeme alarmujúci počet osôb, ktoré boli v roku 2022 chránené pred chrípkou očkovaním. Bolo to len 4,8 % populácie.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR
„Znepokojuje nás hlboký prepad v zaočkovanosti osôb nad 59 rokov. Vlani sa proti chrípke zaočkovalo len 5,6 % seniorov. V porovnaní s prechádzajúcou sezónou klesla zaočkovanosť v tejto vekovej skupine o 7,3 %, čo je o 98 015 zaočkovaných osôb menej. Pritom ide o najrizikovejšiu a najzraniteľnejšiu skupinu, ktorá je náchylná na závažné komplikácie spojené s chrípkou a zhoršenie základného ochorenia následkom chrípky,“ zhodnotila prof. Krištúfková.
„Len pre porovnanie, v poslednej chrípkovej sezóne (2022/23) sa v Austrálii zaočkovalo 66 % osôb v seniorskom veku, vo Švédsku 70 % a v Spojenom Kráľovstve 80,9 % populácie,“ dodala profesorka.
Napriek tomu, že je chrípka často zamieňaná s bežným prechladnutím, ide o nebezpečné a potenciálne smrteľné ochorenie. Pre skupinu seniorov ako aj pre chronicky chorých pacientov s oslabenou imunitou, ktorí sú navyše vystavení vyššiemu riziku nákazy v dôsledku častých hospitalizácií a návštev lekára, môže mať chrípka fatálne dôsledky.
Rizikové skupiny, pri ktorých odporúča Svetová zdravotnícka organizácia očkovanie, sú staršie osoby (u nás je hranica 59 a viac rokov), deti od 6 mesiacov do 12 rokov, tehotné ženy, osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach a osoby liečené na chronické ochorenie.
Krištúfková pripomenula, že rizikovou skupinou sú aj zdravotnícki pracovníci. „Snažíme sa ich podnecovať k očkovaniu, aby si uvedomili, že očkovaním jednak chránia seba, že sa nenakazia od pacienta, chránia svoju rodinu, lebo nedonesú chrípku domov, ale chránia i pacientov, s ktorými sú v kontakte,“ zhrnula.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.