Rýdzo slovenské samostatné ministerstvo zdravotníctva funguje s pár mesiacmi naviac už presne 30 rokov. Za ten čas zažilo 20 ministrov a ministeriek (v pomere 17:3).
To nám dáva priemernú životnosť na stoličke zhruba 18,5 mesiaca. Presne dvaja ministri bol vo funkcii takmer štyri roky: Ľubomír Javorský v hlbokých 90. rokoch a potom samozrejme Rudolf Zajac.
Dobre známe štatistiky, ktoré treba ale neustále opakovať, aby sme si správne nastavili očakávania. V momente keď píšem tento text, je ministerka už silne tušená, ale ešte nie istá. Isté však je, že dostane do rúk zdravotníctvo v najhoršom finančnom stave od prelomu milénií. Ako bonus k tomu je už rozbehnutá, ale silnejúca vlna starnutia zdravotníkov, spojená s ich odchodmi na dôchodok.
Druhým bonusom je celkový stav ekonomiky a verejných financií. Od rozpočtového šoku z rokov 2009-2010 žiadna vláda nezažila podobnú situáciu, akú máme dnes. Obrovský deficit kombinovaný s rastúcimi úrokmi a nulovým plánom novej vlády, čo s tým urobiť.
Dlhá splatnosť štátneho dlhu a veľké hotovostné rezervy nasyslené ARDAL-om dávajú vláde ešte nejaký čas tváriť sa, že sa nič nedeje. No bavíme sa o mesiacoch, možno roku-dvoch. Časy, kedy sa dalo hocikedy z klobúka vytiahnuť oddlženie za 500 miliónov a finančná injekcia 200-300 miliónov eur sa rýchlo blížia k svojmu koncu.
Lenže práve toto bolo to, čo udržiavalo zdravotníctvo v stave povestného „sociálneho zmieru“. Čo spraví ministerka v momente, keď jej začnú na dvere opäť klopať poskytovatelia a poisťovne a ona jednoducho pre nich tie peniaze mať nebude? Odpoveď nie je taká ťažká, lebo sme si to už zopár krát otestovali. Nepodpísané zmluvy, štrajky zdravotníkov a vznik truc-poplatkov. Nakoniec sa to vždy vyriešilo peniazmi. Bude to platiť aj tentokrát, alebo sa udeje v zdravotníctve niečo väčšie?
11 oblastí na zmenu
Vo vymenovávaní problémov sme všetci majstri. Zároveň je to ale veľmi jednoduchá súťaž, kde medailu získa každý. Dajme to preto bokom. V INESS sme si identifikovali 11 oblasti na zmenu, ktoré považujeme za rozhodujúce pre komplexnú zmenu systému. Ich rozsah ďaleko prekračuje rámec vlády jedného ministra, ale niekto s tým raz začať musí.
Autonómia a decentralizácia namiesto mikromanažmentu
Regulátor musí upustiť od mikromanažmentu celého odvetvia. Obzvlášť v prípade štátnych nemocníc je dôležité, aby získali ekonomickú svojprávnosť. To znamená transformáciu právnej formy, štartovací kapitál, ale aj zodpovednosť za výsledky. Významnejšiu úlohu vo formovaní zdravotníctva a garantovaní dostupnosti pre svojich obyvateľov by mali hrať regióny a obce, tak ako je to bežné v západnej Európe.
Konkurencia
Konkurenčný tlak je cestou k efektívnosti a inováciám. Platí to pre celý sektor – zdravotné poisťovne, poskytovateľov, laboratóriá, záchrannú službu... Regulácie by nemali garantovať pevné pozície konkrétnym subjektom, ale mali by podporovať vstup konkurentov.
Reforma financovania
Doterajší systém programového rozpočtovania sa programovou vyhláškou dostal do slepej uličky. Zmena by mala smerovať k viaczdrojovému financovaniu (verejné zdroje, spoluúčasť, pripoistenie, súkromný kapitál) a väčšej medziročnej stabilite a predvídateľnosti.
Nevyhnutné je budovanie rezerv na úrovni poisťovní aj poskytovateľov. Toto bude možné po lepšom zadefinovaní nároku. V rozpočte sa musí objaviť aj položka odpisov celého sektora (investičných potrieb). Poskytovatelia musia mať šancu zabojovať o potrebné zdroje, ale systém nemôže automaticky preplatiť akékoľvek náklady, ktoré sa v ňom vyskytnú.
Budovanie skutočného poistného systému
Súčasný kvázi-daňový systém zdravotných odvodov neumožňuje budovať zdravotné poistenie ako skutočný produkt. Východiskom by mohol byť postupný prechod k nominálnemu poistnému, možnosť tvorby rôznych poistných produktov (rôzna miera spoluúčasti, veľkosť siete a pod.) a možnosť aktívnej práce s poistencami (bonusy/malusy, viazanosť, skupinové produkty...) by umožnila vznik a rozvoj inovácií aj v tejto oblasti.
Veľkou prekážkou v súčasnom systéme je dominantné postavenie a politický vplyv na štátnu poisťovňu. Štát v tejto poisťovni postupne topí kapitál, ktorý by mohol využiť lepšie, a pacient z toho nemá žiaden prínos.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.