Keď na Slovensku hovoríme o kontrole politikov, zaujímajú nás zväčša dve veci – či sú zapletení v najnovšej korupčnej kauze, alebo aké stavby (ne)vybudovali počas svojho pôsobenia (pozdravujem diaľnicu do Košíc a nemocnicu Rázsochy).
Sprenevera verejných financií a ich premieňanie na betón však nie sú jedinými aspektami hospodárenia štátu, ktoré by nás mali zaujímať. Skúsenosti zo zahraničia nám ukazujú, že zavádzanie mechanizmov na kontrolu využívania peňazí daňových poplatníkov môžu ušetriť nezanedbateľné množstvo peňazí.
Slovenské verejné financie v súčasnosti nie sú v chválitebnom stave snáď v žiadnom sektore, zdravotníctvo je však medzi tými najhoršími. Zlepšiť situáciu je možné dvoma spôsobmi – doliatím nových zdrojov do systému a efektívnejším využívaním tých existujúcich.
V duchu druhej možnosti sa nesie štúdia ekonómky Maggie Shi z University of Chicago, ktorú publikovala v auguste 2023. Shi v nej skúmala efekty zavedenia programu tzv. „Recovery Audit Contractor“ (RAC) do zdravotného poistenia Medicare v USA. RAC sú súkromné audítorské firmy, ktorých úlohou bolo identifikovať a následne vymáhať platby za zbytočnú zdravotnú starostlivosť.
Identifikácia zbytočných hospitalizácií prebiehala v dvoch krokoch
Platené boli tieto firmy formou provízie vo výške 9-12,5 % z vymožených platieb. Skúmanie opodstatnenosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti bolo do programu pridané v roku 2011, Medicare však na prelome rokov 2014 a 2015 program dočasne pozastavil. Koncom roka 2015 bol opätovne spustený a pokračuje aj v súčasnosti.
Shi sa v štúdii venuje jednému konkrétnemu typu starostlivosti – hospitalizáciám. Tie totiž predstavujú najväčšiu položku vo výdavkoch amerického národného programu federálneho zdravotného poistenia Medicare.
Identifikácia zbytočných hospitalizácií audítorskými firmami prebiehala v dvoch krokoch. RAC najprv na identifikáciu zbytočnej hospitalizácie použili algoritmus, ktorý identifikoval potenciálne problematické prípady hospitalizácie. Následne si zamestnanec RAC od nemocnice vyžiadal dokumentáciu k platbe za algoritmom identifikovanú hospitalizáciu, ktorú následne manuálne skontroloval a vyhodnotil, či došlo k chybe. Tá mohla mať formu platby poisťovne za starostlivosť, ktorá nemala prebehnúť, ale napríklad aj nedostatočne vysokej platby poisťovne za odôvodnene poskytnutú starostlivosť.
Prvý prípad – platba za neodôvodnenú starostlivosť – nastal v 37 % prípadov manuálneho skúmania, platba v nedostatočnej výške nastala v 6 % prípadov. Zvyšných 57 % prípadov neviedlo k žiadnemu nálezu a platba teda bola odôvodnená a v správnej výške. Na vrchole programu RAC vykonali audit 4 % všetkých hospitalizácií v rámci Medicare.
Toľko k fungovaniu programu, teraz nás však zaujímajú jeho dopady. Tie môžeme rozdeliť na dve časti: ako zareagovali nemocnice? A ako to ovplyvnilo pacientov?
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.