Každý poistenec má v prerozdeľovacom mechanizme určitú váhu, ktorá zohráva rolu pri rozdeľovaní zdrojov medzi poisťovne. Ak je v poisťovni starší človek aj bez vykázanej starostlivosti, stále má vyššiu nákladovosť ako priemerný poistenec, lebo index sa zvyšuje o vek.
Pred niekoľkými dňami Rada pre záchranu zdravotníctva strany Sloboda a Solidarita informovala o stovkách neexistujúcich poistencoch štátnej poisťovne, za ktorých poisťovňa dostáva peniaze.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na tlačovú besedu reagoval, že je dôkazom povrchnosti, hrubého zavádzania, ako aj neznalosti systému a súčasne platnej legislatívy zo strany členov zdravotníckeho tímu SaS.
Členovia rady politickej strany SaS totiž zhodnotili, že Úrad pre dohľad v uvedenej veci fatálne zlyhal a Všeobecná zdravotná poisťovňa mala pridelené peniaze, na ktoré nemala nárok.
Štátna poisťovňa poslala redakcii ozdravme stanovisko, v ktorom uvádza, že za problém s neexistujúcimi poistencami nezodpovedá zdravotná poisťovňa. Sú dôsledkom technických nedostatkov v evidencii obyvateľstva. To potvrdzujú aj členovia Rady pre záchranu zdravotníctva.
A kým SaS hovorí, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dostáva neoprávnene za neexistujúcich poistencov minimálne 2,5 milióna eur ročne, tak Úrad pre dohľad vo svojej tlačovej správe tvrdí opak a spomína nulový dopad.
„Preverili sme dostupné dáta a z hľadiska prerozdelenia tzv. viacročných nákladových skupín a nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť to má nulový dopad,“ uviedol Gabriel Sepeši.
Oslovili sme preto zdravotné poisťovne a odborníkov, aby potvrdili/vyvrátili tvrdenie úradu o tom, že z hľadiska prerozdelenia zdrojov majú neexistujúci poistenci nulový dopad. S tým, že nás tiež zaujímalo, o akých financiách sa odhadom bavíme, ak by išlo o približne 2800 alebo 7000 neexistujúcich poistencov. Teda koľko financií z prerozdelenia môže tak VšZP získavať.
Analytici, ktorí sa téme prerozdelenia zdravotného poistenia venujú, resp. venovali, sa však zhodli v tom, že nie je pravda, že z hľadiska prerozdelenia majú títo poistenci nulový dopad.
Diskusiu o neexistujúcich poistencoch začala tlačová beseda
„Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je poistených niekoľko tisíc neexistujúcich poistencov, tzv. mŕtvych duší. Vďaka tomu sú Všeobecnej zdravotnej poisťovni prideľované peniaze z prerozdelenia poistného, na ktoré nemá nárok,“ povedala na tlačovej besede Jana Bittó Cigániková, predsedníčka Rady pre záchranu zdravotníctva.
Ďalej zdôraznila, že sa tak deje na základe Centrálneho registra poistencov, ktorý overuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Ten má zároveň všetky informácie o úmrtiach. Úrad pre dohľad sa však dlhodobo venuje všetkému možnému, robí politiku, ale zabúda na svoju agendu. Ako strážca zdravotných odvodov úrad vážne zlyhal, keď dopustil historickú stratu Všeobecnej zdravotnej starostlivosti a miesto tlaku na riešenia, hľadalo ospravedlnenia. Toto je ďalší prípad fatálneho zlyhania,“ zhodnotila Bittó Cigániková.
Na tlačovú besedu reagoval následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Tvrdenie členov Rady pre záchranu zdravotníctva SaS, že sa úrad nevenuje tzv. mŕtvym dušiam, teda poistencom, ktorí už zomreli, a napriek tomu nie sú vyškrtnutí z registra poistencov, je neodôvodnené a nekompetentné,“ píše úrad vo svojej tlačovej správe. Úrad dodáva, že „to isté platí aj pre výrok, že vďaka tomu sú VšZP nesprávne prideľované milióny eur z prerozdelenia poisteného“.
Stovky storočných poistencov
Predstavitelia Rady pre záchranu zdravotníctva strany SaS prezentovali, že v Centrálnom registri poistencov figuruje okolo 2 800 poistencov starších ako 100 rokov.
Pritom na Slovensku podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 je asi 400 ľudí starších ako 100 rokov, v demografickej štatistike je necelých 700. „Ale podľa Centrálneho registra poistencov ich tu žije 2 800. Podľa toho je tu tak minimálne 2 100 ročníkov s neznámym pôvodom,“ informoval Tomáš Szalay, kandidát SASKY na ministra zdravotníctva a člen Rady pre záchranu zdravotníctva.
„Úrad ku dňu 24. 7. 2023 evidoval 2 754 poistencov nad 100 rokov bez kapitácie a 299 poistencov s kapitáciou,“ uviedol riaditeľ odboru informačných systémov Gabriel Sepeši. Podľa úradu sa Sepeši zaoberá problematikou od roku 2015.
Neexistujúcich poistencov Szalay definoval podľa spotrebovanej zdravotnej starostlivosti a kapitácie všeobecného lekára. Podľa neho totiž starší ľudia by mali spotrebovávať zdravotnú starostlivosť. A pokiaľ nemajú kapitujúceho všeobecného lekára a nespotrebúvajú žiadnu zdravotnú starostlivosť, tak je na mieste podozrenie, či naozaj títo poistenci ešte žijú.
Zároveň okrem uvedených 100-ročných osôb je ešte niekoľko ďalších mladších ako 100 rokov, ktorí nečerpajú zdravotnú starostlivosť. Podľa Szalaya ich môže byť 7-tisíc. „Prakticky všetci sú poistencami Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ povedal Szalay.
Dostáva zdravotná poisťovňa peniaze za neexistujúcich poistencov?
Na tlačovej besede odznelo, že poisťovňa za týchto poistencov dostáva zaplatené peniaze z prerozdelenia poistného od ostatných zdravotných poisťovní. „Konzervatívny odhad je, že minimálne 2,5 milióna eur ročne dostáva VšZP neoprávnene za týchto neexistujúcich poistencov, pretože s mŕtvymi dušami nemá spojené žiadne náklady,“ podotkol Szalay.
Úrad však vo svojej tlačovej správe tvrdí opak a spomína nulový dopad.
„Preverili sme dostupné dáta a z hľadiska prerozdelenia tzv. viacročných nákladových skupín a nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť to má nulový dopad,“ uviedol Gabriel Sepeši.
Avšak každý poistenec má pridelený index rizika, ktorého cieľom je férové prerozdelenie zdrojov medzi jednotlivé zdravotné poisťovne.
Oslovili sme preto zdravotné poisťovne a odborníkov, aby potvrdili/vyvrátili tvrdenie úradu o tom, že z hľadiska prerozdelenia zdrojov majú neexistujúci poistenci nulový dopad. S tým, že nás tiež zaujímalo, o akých financiách sa odhadom bavíme, ak by išlo o približne 2 800 alebo 7 000 neexistujúcich poistencov. A teda koľko financií z prerozdelenia môže tak VšZP získavať.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.