Odomykáme Miriama Letovanec: Keď človeku dochádzajú argumenty, vždy sa snaží obrátiť pozornosť na jednu z troch značiek: ESET, Soros a Penta

Miriama Letovanec je senior projektovou manažérkou zodpovednou za projekty plánu obnovy v Svet zdravia, a.s. Predtým pôsobila ako riaditeľka Implementačnej jednotky na Úrade vlády - súčasti projektu Hodnoty za peniaze. Venuje sa verejným politikám. Študovala financie na EUBA. Vzdelanie absolvovala aj na Harvard University a Georgetown University v USA, či Vrije Universiteit v Bruseli.

Plán obnovy mal byť podľa palcových titulkov v médiách a podľa politikov obrovskou príležitosťou pre slovenské zdravotníctvo. Vyše miliarda eur, ktoré boli pre naše zdravotníctvo alokované, však možno nebudeme vedieť minúť vôbec.

Slovo efektivita minutých finančných prostriedkov z verejnej diskusie o projektoch, ktoré budeme z plánu realizovať, vypadlo takmer ihneď. Momentálne sa snažíme financie minúť akýmkoľvek spôsobom. Takmer rok a pol trvalo handrkovanie sa o to, či budú môcť financie z plánu obnovy čerpať výhradne štátne nemocnice alebo budú výzvy otvorené pre všetkých stakeholderov bez ohľadu na vlastnícku štruktúru.

V rozhovore sa dočítate:

• ako sa dostala k zdravotníctvu
  
• o vývoji projektu Rázsoch od zbúrania ich skeletu po dnešok
• o tom, čo robil na rokovaniach o výstavbe Rázsoch odborový predák
• o neaktuálnosti dát pri projekte Rázsoch
• v rozhovore vyvracia konšpirácie o tom, že za zlyhaním Rázsoch stojí Penta
• kto presadzoval, aby boli financie z plánu obnovy dostupné len pre štátne nemocnice
• o tom, že ak dôjdu argumenty, politici či kvázi experti si odmietajú priznať vlastné zlyhanie, a obvinia z neúspechu tri firmy
  

Ako ste sa dostali k práci v zdravotníctve?

Prvý kontakt so zdravotníctvom prišiel v čase, kedy som pracovala na Americkej ambasáde a zvažovalo sa, že sa Rázsochy postavia ako PPP projekt (pozn. red pojem PPP znamená „projekt verejno-súkromného partnerstva"; angl. Public Private Partnership) a označuje formy dlhodobej spolupráce medzi orgánmi verejnej správy a podnikateľským sektorom). Mali sme viacerých amerických investorov, ktorí investíciu zvažovali. Moja práca bola identifikovať ekonomické a politické riziká tohto projektu.

Z PPP projektu nakoniec nič nebolo.

Áno, túto investíciu zvažovali dvaja americkí investori, ktorí do tohto projektu napokon nešli. Dôvodom ich negatívneho rozhodnutia bola politická nepredvídateľnosť a príliš časté zmeny regulačného prostredia. Druhým dôvodom bola absencia regulácií voči inováciám a riešeniam 21.storočia.

Nových vecí sa na Slovensku bojíme a nedôverujeme im, najmä keď ich prinesie súkromný investor v zdravotníctve. Pritom sú overené skúsenosťami z vyspelých krajín. Hovorme o tom otvorene, netvárme sa, že je to niečo zlé. Vyzreli sme už ako demokracia.

PPP projekt teda zlyhal kvôli nestabilite regulačného, podnikateľského a politického prostredia?

Áno. A paradoxné je, že zlyhal aj kvôli politickej nestabilite, a to napriek tomu, že v tom čase mal Smer jednofarebnú vládu.

Bol PPP projekt na postavenie Rázsoch dobrým krokom?

Otázka je, akú nemocnicu sme v tom čase chceli vybudovať. Bola som účastná viacerých rokovaní o Rázsochách v roku 2019-2020, kde sa odborári v osobe Petra Visolajského škriepili s dekanmi lekárskych fakúlt, ktorí mali inú predstavu.

Čo robil odborový predák na rokovaní o tom, ako majú vyzerať Rázsochy?

Neviem posúdiť. Každopádne si myslím, že odborový predák, ktorý je viac na sociálnych sieťach ako v nemocnici, v procese odbornej prípravy pôsobí skôr rušivo a deštruktívne. Všetci sme boli svedkami nekonečnej verejnej diskusie, pri ktorej hlavnou témou je počet lôžok novej univerzitnej nemocnice. Ako v tom vtipe: „čím viac pásikov, tým viac Adidas“. Doteraz sú v nej kľúčoví stakeholderi zacyklení.

Medicínsky plán a počet lôžok je v prvom rade vecou potreby a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, aby vznikla v súlade s reguláciami a aby napĺňala potreby daného regiónu. Súčasne dnes sú už dostupné nové procesné prístupy, ako napríklad plávajúce lôžka, ktoré umožňujú oveľa vyššiu výkonnosť a to pri nižšom počte.

Opísaná skutočnosť sa týka roku 2019-2020, kedy sa hovorilo o tom, že Rázsochy sa budú stavať zo štátneho rozpočtu. Na rokovaniach v roku 2014 som sa nezúčastňovala. Svojím pôsobením v Pente som sa naučila, že pred tým než otvoríme akúkoľvek diskusiu o výstavbe nemocnice, mali by sme mať jasno ohľadne medicínskeho plánu stavby nemocnice. Ak majú Rázsochy patriť pod Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, tak by práve ona mala povedať, aká zdravotná starostlivosť chýba a kde nie je momentálne priestor pre vykonávanie medicíny na úrovni 21.storočia. Predovšetkým v kontexte cesty pacienta.

Zdravotnícky personál však pred ukončením stavebných prác na nemocnici nemáme k dispozícii.

Mali by sme sa pozrieť na to, ako sa stavajú nemocnice v zahraničí, pretože koncepty výstavby nemocníc sa vyvíjajú a za posledných tridsať rokov sa dokonca výrazne zmenili. Od spomínaných plávajúcich lôžok, cez koncept budov, ich vnútornej organizácii až po liečivé prostredie pre pacientov. Namiesto odpovedí na tieto otázky sme na riadiacom výbore v roku 2019 riešili to, kto bude prednostom akej kliniky na Rázsochách a riešili sme to, ako veľké budú lekárske izby. Nemocnica sa plánovala od konca a presne opačne ako by sa mala plánovať. V štáte absentuje stavebno-technická kapacita, ktorá by vedela stavať nemocnice, aj preto je dnes vlán obnovy v stave, v akom je.

V roku 2019 sme sa stretávali, lebo nebolo jasné, akú veľkú nemocnicu chceme postaviť a koľko má mať lôžok. Tieto stretnutia boli veľmi neproduktívne.

Rázsochy sú projekt, ktorý má korene ešte v roku 1987.

Stále sa len všetci v sektore oťukávame a dodnes nikto nepovedal, či Rázsochy potrebujeme alebo nie. Musíme vedieť prv, ako sa bude konsolidovať zdravotná starostlivosť v Bratislave. Stále nevieme, ako sa regulátor pozerá na lôžkový fond. Nikdy by som nepodpísala zmluvu s projektantom, v ktorej by bolo vyhodnotenie dát z roku 2015-2016. Dnes je rok 2023 a štát podpísal zmluvu s projektantom, ktorý má citlivostnú analýzu z roku 2015-2016.

Čo je to citlivostná analýza?

Je to analýza, ktorá zahŕňa počet lôžok, mapuje poskytovateľov a vyhodnocuje medicínske programy, o ktoré sa jednotlivé nemocnice uchádzajú. Táto analýza z roku 2015 nezahŕňa fakt, že neďaleko Rázsoch vznikla nemocnica Bory.

Vychádzame z 6 rokov starých dát. Medzi tým sa situácia na trhu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zmenila, takže si od začiatku plánovania Rázsoch v dnešnej podobe zapíname už úvodný gombík na košeli zle?

Nehovorím nutne, že si ho zapíname zle, no určite by som apelovala na to, aby sa aktualizovali dáta. Na druhej strane je legitímne otvoriť aj diskusiu o tom, či jej geografické umiestnenie je v poriadku.

Prečo sme ich neaktualizovali?

To je otázka na tých, ktorí pripravovali zmluvu s projektantom na výstavbu Rázsoch. Odpoveď nepoznám. Nerozumiem tomu. Určite je potrebná analýza toho, ako sa trh od roku 2015-2016 zmenil. Ďalšou podstatnou vecou je optimalizácia siete nemocníc a analytický predpoklad toho, koľko lôžok vlastne potrebujeme. To sa riešilo prvotne aj v roku 2017 štúdiou Boston Consulting Group. V tejto analýze sme zistili, že máme nadbytok nemocničných lôžok v Bratislave a je potrebné reprofilovať ich na lôžka pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť.

Minimálne aktualizácia tejto štúdie by stačila na podpis zmluvy s Rázsochami. Ak by sme túto analýzu aktualizovali, tak by sa potvrdilo, že dnes nie je potrebné budovať veľké Rázsochy a menšie Rázsochy budú stačiť pokrývať aktuálny dopyt po zdravotnej starostlivosti. Predstavujeme opätovne megalomanské riešenia, no nezameriavame sa na výsledky.

Podľa tejto analýzy nemusí byť lôžkový fond taký veľký, ako je plánované v novej nemocnici Rázsochy?

Štúdia hovorí o tom, že veľké Rázsochy s viac ako 1200 lôžkami nie sú potrebné. Táto štúdia hovorila o tom, že polovičný profil tejto nemocnice by bol dostačujúci. V pláne obnovy štát ráta s polovičným profilom, i keď povolenia realizuje na plný profil. Rozhodli sme sa ako krajina opätovne nekoncepčne a bojujeme emočne prostredníctvom rôznych politických zoskupení a poslancov.

Ktorých?

Stále tých istých. Ľudia okolo Mareka Krajčího mali vždy megalomanské plány. Materiál, ktorý bol 30.6. 2022 schválený na vláde, hovorí o tom, že Rázsochy by mali mať až takmer 1200 lôžok. Dovtedy bol plánovaný počet lôžok 653.

Aké boli argumenty v prospech rozšírenia lôžkového fondu takmer o dvojnásobok?

Vydali sme sa megalomanskou cestou národnej nemocnice. Zabúdame však na to, že máme nemocnicu na Antolskej, nemocnicu v Ružinove, do ktorých sme naliali finančné prostriedky na ich rekonštrukciu. Nemáme uzatvorenú diskusiu o tom, čo sa stane s nemocnicou na Kramároch a na Mickiewiczovej ulici. Stále sa argumentuje akademickou a vedeckou funkciou nemocnice. Prečo doteraz nikto nepreskúmal iné dostupné alternatívy na vybudovanie dostatočného univerzitného zázemia?

Možno by sme zistili, že nepotrebujeme stavať ikonickú „katedrálu“, ale postačia nám nové funkčné priestory v existujúcich areáloch. Argumentujeme kempusom ako na Harvarde. Ja som na tom Harvarde bola a spolupráca tam v univerzitných laboch, vedeckých výskumoch, či projektoch progresuje najmä na základe súkromno-verejného partnerstva.

Rozhodli sme sa teda, že postavíme Rázsochy, no nevieme, aká bude budúcnosť zvyšných nemocníc a rovnako nevieme, akú zdravotnú starostlivosť zvládnu poskytnúť Bory?

Poznáme ju čiastkovo. Pre politika je to, čo sme doteraz povedali, zbytočnou informáciou. Za posledné tri roky sme sa posunuli do roviny, že práve v tomto volebnom období sme sa veľmi rýchle naučili vládnuť populisticky a neprinášať riešenia na základe dát.

Ak by si bývalá vláda vypočula ľudí, ktorí pracujú na ministerstve zdravotníctva alebo na Úrade vlády a vypočula si aj kritikov z médií, tak by nikdy neprijali rozhodnutie o tom, že ideme stavať Rázsochy na úroveň Shell&Core a Martin do úrovne Full fit-out.

V roku 2022 som robil rozhovor s Václavom Jirku, ktorý mi hovoril o tom, že len dúfa, že vláda vôbec financie z plánu obnovy minie. Nehovoril pri tom, že by čakal, že ich minieme efektívne, ale artikuloval nádej, že ich vôbec minieme.

Áno, nie je dnes len v rovine nádeje, ale už aj reality. Efektivita výstavby, časový harmonogram a meškanie zo strany štátu ohľadne plánu obnovy je rovnicou s toľkými premennými, že z toho už nič iné výsledkovo nemôže vyjsť. Chcela by som revidovať moje vyjadrenie z minulého roka. Nebudeme krajinou železobetónových skeletov, ale krajinou vyhĺbených jám, ak štát nezmení manažment plánu obnovy v zdravotníctve. Hoci predstavili Plán B, ďalší Plán C už zahrnie bohužiaľ len vrátenie zdrojov.

Máme však čas, mohli by sme tieto peniaze alokovať na ďalšie malé rekonštrukcie a nákup prístrojovej techniky. Povedzme si to však narovinu. Ak už budeme svedkami, čo i len jedného neúspešného verejného obstarávania, tak už ani to CTčko z presunutých zdrojov nekúpime do júna 2026.

Ak by sa to aj podarilo a už to pôjde len dobre, tak výstavby budú hotové maximálne do 60-70% rozostavanosti, čím sa začneme naťahovať s ministerstvom zdravotníctva, kto má tie zdroje vrátiť. Či nemocnica, ktorá zdroje dostala, alebo jej budúci vlastník (v našom prípade to bude VÚC). No a už keď to aj nejako rozlúskneme, tak sa začneme hádať, z akých zdrojov nemocnice dokončíme.

Všetci, ale všetci budú chcieť dať od toho ruky preč. Bývalá vláda na čele s pánmi Matovičom a Hegerom bude zabudnutá, končiaca úradnícka vláda nebude mať zdroje a novej vláde ostane Čierny Peter v rukách. Nezostane jej nič len opätovne pomenovať zdravotníctvo tzv. čiernou dierou. A to doslova.

Vaši oponenti by povedali, že za zlyhaním plánu obnovy vrátane nezrealizovaného projektu výstavby Rázsoch môže Penta.

Samozrejme, kto iný? Vždy je to Penta. Čokoľvek sa stane v tejto krajine, tak na vine je Penta. Pozrime sa na reálne výsledky, efektivitu, inovácie.

To je taký slovenský folklór. Keď človeku dochádzajú argumenty alebo keď potrebuje zakryť svoje vlastné zlyhanie a neúspech, vždy sa snaží obrátiť pozornosť na jednu z troch značiek. Penta, Eset alebo Soros. V prípade plánu obnovy by už tejto konšpirácii neuveril ani najväčší dezolát.

Nevyhovuje však Pente, že plán obnovy zlyháva a Rázsochy nestihneme postaviť?

V čom by jej to malo vyhovovať?

V tom, že sa, podľa ľudí ako je Marek Krajčí a Peter Visolajský, Penta infiltrovala na ministerstvo, kde si dosadila svojich ľudí a snaží sa, aby štátne projekty nevyšli. Penta to má robiť preto, aby sa financie z plánu obnovy presunuli na výstavbu a rekonštrukciu regionálnych nemocníc, ktoré prevádzkuje aj Penta.

Celý sektor zdravotníctva, všetci jej aktéri vrátane súkromných poskytovateľov doplácajú na neefektívne riadený vládny aparát a štátne nemocnice. Nakoniec aj v prípade plánu obnovy to všetkých spomaľuje a ohrozuje. Zámerne túto konšpiráciu otočím. Ak by na strane štátu pôsobilo viac ľudí zo skúsenosťou z Penty, zdravotníctvo by dosahovalo lepšie výsledky.

To, že Slovensko chce stavať nemocnice, vieme od marca 2020. V tom čase som bola ešte na materskej dovolenke, no začala prebiehať diskusia o dokumente Moderné a úspešné Slovensko, čo bola vlajková loď Eduarda Hegera na ministerstve financií. Dnes si už na tento projekt dokopy nikto nespomenie. Zúčastnila som sa jedného okrúhleho stola na ministerstve financií. Sedela som vedľa Petra Pažitného a vtedajšiemu vedeniu sme sa snažili vysvetliť, že je nereálne postaviť nemocnicu za šesť rokov, ak nemáme k dispozícii ani len projekt nemocnice.

V októbri 2020 sme na stôl dostali projekt Moderné a úspešné Slovensko, v ktorom sa tvrdilo, že štát ide postaviť tri nové nemocnice a rekonštruovať tri ďalšie nemocnice. Následne tento projekt prebral tím Oskara Dvořáka a Jany Ježíkovej na ministerstve zdravotníctva. Ich tímy začali písať plán obnovy pre zdravotníctvo. Videli sme viacero ich výstupov. V tom čase ešte bežala pandémia a diskusie prebiehali cez clubhouse. Tieto diskusie viedol Štefan Kišš, na jednej z diskusií sa zúčastnil aj minister financií Eduard Heger, ktorý povedal, že financie z plánu obnovy budú k dispozícii len pre štátne nemocnice. Následne bol publikovaný plán obnovy s minimálnou obmenou.

Takže projekt Moderné a úspešné Slovensko a následne plán obnovy mali spoločného menovateľa v podobe intencie, aby sme v rámci oboch projektov financovali výhradne výstavbu a rekonštrukciu štátnych nemocníc?

Samozrejme. Štát ako akcionár svojich nemocníc, chcel financie z plánu obnovy vyhradiť len pre štátne nemocnice a presadzoval to aj vtedajší minister financií Eduard Heger. Je potrebné priznať, že fakt, že do zdravotníctva má cez plán obnovy prísť viac ako 1,2 mld. eur zo 6,5 mld. eur je úspechom Mareka Krajčího. Tam však jeho úspech začína a končí. Celá implementácia plánu obnovy v zdravotníctve bola od jeho začiatku úplne dovrzaná.

Aký bol v tom čase argument Eduarda Hegera o tom, že financie z plánu obnovy majú ísť do štátnych nemocníc.

Primárne chcel Eduard Heger investovať do štátnych nemocníc. Dôvod neuviedol. Viacerí sme sa v diskusii zhodli na tom, že tento krok by bol obhájiteľný len v prípade, ak by sme mali centralizované a štátom vlastnené zdravotníctvo bez súkromných poskytovateľov. Zdravotnú starostlivosť pritom neposkytuje len Penta, ale aj Agel, mestá, VÚC, cirkev a neziskovky.

Kto z diskutujúcich ešte podporoval, aby išli finančné prostriedky z plánu obnovy len štátnym nemocniciam?

Štefan Kišš (pozn.redakcie: dnes člen PS a v čase kreovania plánu obnovy šéf Útvaru hodnoty za peniaze).

Aké boli jeho argumenty?

Argument bol, že financie z plánu obnovy sú peniazmi daňových poplatníkov, a preto sa za ne majú stavať štátne nemocnice. Tá debata bola demagogickou fraškou. Bolo však jasné, že sa toto rozhodnutie bude musieť prehodnotiť.

Plán obnovy sa prehodnotil až po tlaku zvyšných stakeholderov a po mediálnom tlaku.

Áno, vyzeralo to tak od októbra 2020 do júla 2021. Vtedy nám Európska komisia schválila plán obnovy, v ktorom je uvedené, že financie z plánu obnovy budú môcť čerpať všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Samotná vlastnícka štruktúra nesmie byť diskriminujúcim kritériom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Jediná vec, ktorá by mala zaujímať napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je to, v akej kvalite poskytujú jednotliví vlastníci nemocníc zdravotnú starostlivosť.

Stratili sme teda sedem mesiacov len diskusiou a hľadaním argumentov pre to, aby sme z plánu obnovy podporili výhradne štátne nemocnice?

Druhou chybou bolo, že sme čerpanie financií z plánu obnovy podmienili reformou optimalizácie siete nemocníc (OSN). Idea na začiatku bola dobrá, asi skôr - nebyť tejto podmienky z plánu obnovy, tak by sme sa sotva dočkali prijatia systému reformy v parlamente. Politické spektrum vajatalo a OSN bola prijatá až v novembri 2021.

Prvé financie z plánu obnovy mohli byť teda uvoľnené až v decembri 2021. Práve tam nastala najzásadnejšia chyba celého cyklu. Drvivú časť vzniknutých problémov má na krku Marek Krajčí a nie Vladimír Lengvarský. Ak niekto dohodne 1,5 mld. eur z plánu obnovy, tak to celé musí administratívne pripraviť a sprocesovať. Vykonávateľom implementácie plánu obnovy je ministerstvo zdravotníctva.

Práve tam mali sedieť najdôležitejší ľudia. Ak by sme mali v novembri 2021 pripravené výzvy, tak na druhý deň po tom, čo prezidentka podpísala OSN, sa mohla publikovať výzva na budovanie a rekonštrukciu nemocníc.

Prečo sa to nestalo?

Pretože štát sa stále snažil nájsť cestu ako financie z plánu obnovy poskytnúť len štátnym nemocniciam. Snaha nájsť cestu ako financie z plánu obnovy poskytnúť len štátnym nemocniciam trvala do júna 2022, kedy po veľkom mediálnom tlaku prišlo rozhodnutie, že štát bude stavať Rázsochy a Martin a zvyšné peniaze dáme na rekonštrukciu a výstavbu ostatných nemocníc formou výzvy. Táto diskusia nám zabrala takmer dva roky.

Plán obnovy je naviazaný na optimalizáciu siete nemocníc.

Politici si to plne neuvedomovali, čo je do istej miery pochopiteľné. To, ako bude vyzerať reforma, sme sa totiž dozvedeli až v decembri 2022.

Bola vyhláška, ktorá definuje to, ako bude OSN vyzerať, v niečom prekvapivá?

Pôvodne sme mali mať 16 programov, no po prijatí vyhlášky máme zatiaľ 63 medicínskych programov. Keď sa tvorila personálna a materiálno technická požiadavka, tak sa rátalo s tým, že na to budú financie z plánu obnovy. Sú to spojené nádoby.

No v skutočnosti sa nespojili. Reforma OSN napreduje zbytočne rýchlo kvôli plánu obnovy, no plán obnovy postupuje veľmi pomaly a dochádza k prieťahom. Štát mešká. Sieť síce máme nakreslenú, no zároveň na to nemáme financovanie a v rozpočte nie sú na realizáciu OSN samostatne vyčlenené peniaze.

Tretím problémom je, že máme nedostatok personálu, ktorý by sa mal začať hýbať a medicínske výkony by sa mali koncentrovať. Celé je to citlivé a volatilné. Do toho celého sa ozvali lokálni politici a politici v NR SR a uvedomili si, že sú z regiónu, v ktorom sa má nemocnica transformovať a optimalizovať. A nezabudnime na odborné spoločnosti, ktoré si nakreslili víziu, vzdušný zámok bez peňazí.

Politici teda nevedia alebo nechcú ľuďom vysvetliť, že nie je potrebné, aby mali všetky medicínske programy v každom jednom meste?

Politici nevedia alebo rovno nechcú ľuďom vysvetliť, že aj dnes cestujú za operáciou bedrového kĺbu niekoľko kilometrov a nerobí im to problém. Reforma má dosiahnuť aj to, že ľudia budú vedieť kedy a kde sa na plánovaný zákrok dostanú. Hovoríme o ceste pacienta, ktorá začína ambulantným vyšetrením.

V čase, kedy sa tvoril plán obnovy, som ešte ako riaditeľka Implementačnej jednotky Úradu vlády hovorila aj s Petrom Pažitným na ministerstve financií, že kľúčová vec, ktorú sme mali dať do plánu obnovy, bol nárok pacienta naprieč všetkými druhmi zdravotnej starostlivosti. Na základe definovaného nároku by sme zadefinovali aj čakacie doby a cestu pacienta.

Takže z Vášho pohľadu bola definícia nároku pacienta jedna z kľúčových reforiem, ktoré sme mohli z plánu obnovy financovať?

Určite to bola jedna z možností.

Dnes je apríl 2023. Existuje šanca, že stihneme postaviť Rázsochy?

Nie, ale nič iné som ani pred rokom netvrdila v rozhovoroch. Je podpísaná zmluva s projektantom a na výstupy čakáme už od začiatku roka. Je potrebné urobiť dve veci. Prvým je s EK otvoriť míľniky plánu obnovy a povedať si, že míľnik Q1 2024 sa nestíha ani pre ostatné nemocnice pre Plán B (Banská Bystrica a Martin), či ostatných poskytovateľov, ktorí realizujú rekonštrukcie, či dostavbu. Spoločne sa musíme snažiť zmeniť tento deadline na uzatvorenie zmluvy so Zhotoviteľom stavby alebo diela. Problém je i to, že dodnes nikto nedefinoval, čo sa stane po júni 2026.

S týmto míľnikom sa asi nebude dať hýbať, no toto rozhodnutie ovplyvňuje všetkých zvyšných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa uchádzajú o financie. Ak poskytovatelia, ktorí dostanú financie z plánu obnovy na výstavbu alebo rekonštrukciu nemocníc, nestihnú dokončiť realizáciu projektu v stanovenom termíne, tak budú musieť vrátiť 100% finančných prostriedkov, ktoré z plánu obnovy čerpali.

Čo sa nenachádza v žiadnej inej výzve, žiadneho iného komponentu v pláne obnovy. Je úplne nešťastné, že je to práve pri nemocniciach. Ak chceme vyžadovať výsledok, dá sa to urobiť aj rozumne a nie nátlakom zo strany štátu.

V prípade štátu a Rázsoch tieto riziká odpadajú, keďže ak by štát nestihol postaviť Rázsochy v profile shell and core, tak financie vráti zo štátneho rozpočtu?

Áno, presne tak. Chyby úradníkov zaplatíme z našich daní. Rozpočet na Rázsochy je 281 miliónov eur a hrubá stavba sa za túto sumu nedá postaviť. Pri 653 lôžkach je tá suma nedostatočná. A to aj v prípade, že bude realizovaná zo štátneho rozpočtu – benchmarkujem voči stavebnej realite Borov.

Takže dnes už vieme, že sa na Rázsochy vyčlenili 281 miliónov z plánu obnovy, no na jej dokončenie budeme potrebovať ďalšie stovky miliónov eur?

Áno, no tento problém už nebude riešiť ani táto úradnícka vláda. A ani pri ostatných projektoch. Pozeráte sa na to inou optikou ako politici. Tí totiž riešia časové obdobie štyroch rokov. Ministerstvo predstavilo Plán B na výstavbu nemocníc. Ak si niekto myslí, že za meškaním plnenia plánu obnovy je Penta, tak týmto tempom môže celý plán obnovy pre Slovensko dopadnúť tak, že nebudeme realizovať z financií z plánu obnovy nič. K tomuto kroku štát pristúpi vtedy, ak budú termíny na výstavbu alebo rekonštrukciu nemocníc nesplniteľné. Už sme za termínom, padáme všetci spoločne do prúseru.

Pokiaľ sa neupraví zmluva so všetkými poskytovateľmi o tom, že máme vracať 100% príspevkov, tak všetci budeme musieť pretaviť túto podmienku do verejného obstarávania so Zhotoviteľom diela alebo stavby. Dochádza teda k obrovským rizikám toho, že sa to nestihne, lebo sa nikto do verejného obstarávania neprihlási – rovnako ako sa to už stalo nemocnici v Martine. Chcem vidieť toho kamikadze, ktorý to znesie.

Takže pre Svet zdravia je momentálne otázkou dňa, či vôbec takýto nenávratný finančný príspevok budete čerpať?

Áno. Svet zdravia vynakladá vlastné zdroje na to, aby sme sa posúvali, čo najkvalitnejšie v obmedzenom čase v projektovej príprave. Čakáme na vydanie stavebného povolenia. Štátne projekty sú buď po EIA (pozn.red posudzovanie vplyvov na ŽP, alebo čakajú na vydanie územného rozhodnutia a začnú ešte len kresliť projektovku.

Projektovú dokumentáciu sme zaplatili z vlastných zdrojov, pretože sme sa obávali, že výberové konanie by neprinieslo dostatočne kvalitný projekt. Pracujeme s projekčnou kanceláriou, ktorá už s kreslením nemocnice skúsenosti má aj z nášho projektu v Michalovciach.

Rozhodnutie o tom, ktoré nemocnice z plánu obnovy postavíme nakoniec padlo až začiatkom marca, no odvtedy prebieha audit výsledkov tohto komponentu plánu obnovy.

Pôvodné rozhodnutie malo padnúť už v apríli 2022, potom sa to posunulo na jún, september až na november. Dnes je jún 2023 a definitívne rozhodnutie sme dostali v druhej polovici mája 2023 - máme na stole pár týždňov. Až rok potom, čo sme si vypočuli, že ministerstvo chcelo spustiť výzvu. Finálne projekty sme podali 31.12. 2022.

Aký by bol krízový scenár?

Univerzitnú nemocnicu v Martine by som postavila z plánu obnovy vo verzii shell &core. I to je otázne, či sa to vôbec stihne po neúspešnom verejnom obstarávaní. Zvyšné financie by som rozdelila medzi regionálne nemocnice do malých rekonštrukcií a nákupu zdravotníckej techniky. Čo je veľká škoda. Rozhodne naša krajina potrebuje dostavby minimálne technologických častí nemocníc a nové nemocnice. Nie vymieňať okná a podlahy. Posuňme sa konečne v uvažovaní.

Bol plán obnovy príliš ambiciózny?

Áno. Nenašiel sa nikto, kto by povedal, že plán obnovy je neimplementovateľný hneď potom, čo uzrel svetlo sveta. Tí, ktorí ho písali, neboli realisti. A to i preto, že Implementačná jednotka prestala existovať. Pracovala som pre Implementačnú jednotku, no v novembri 2020 sme svoju činnosť skončili.

Prečo?

Na Úrade vlády nám nedôverovali a neverili.

Prečo vám nedôverovali?

Pretože sme boli Implementačnou jednotkou pôvodne pod Petrom Pellegrinim a kvôli tomu, že sme vládu počas pandémie kritizovali. Som presvedčená, že ak by Implementačná jednotka neprestala existovať, tak plán obnovy by vyzeral úplne inak.

Začiatkom marca 2023 boli zverejnené zoznamy nemocníc, ktoré majú čerpať finančné prostriedky z plánu obnovy na výstavbu a rekonštrukciu. Ako hodnotíte ich výber?

Pravidlá boli nastavené jasne. Do tejto výzvy sa mohli zapojiť nemocnice, ktoré boli v procese optimalizácie siete nemocníc zaradené do prvej alebo druhej kategórie. Na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc bolo vyčlenených pôvodne 980 po revízii 930 miliónov eur.

Ešte v lete minulého roku vláda rozhodla o tom, že z tohto balíka postavíme dve štátne nemocnice a to nemocnicu v Martine (321miliónov) a Rázsochy (281 miliónov). Pre zvyšné nemocnice ostala približne tretina finančných prostriedkov. Prirovnám to – o 212 mil. eur z výzvy sa malo možnosť uchádzať viac ako 80 zariadení. V konečnom dôsledku suma nedosahuje ani tých 258 mil. eur, ktorými sme jednorazovo minulý rok oddlžili štátne nemocnice.

Prečo sledujeme toto dlhé divadlo v prípade regionálnych zariadení? Oddlžiť štátne nemocnice vieme politickým príkazom aj za 24 hodín materiálom na vláde. Rozhodnutie prišlo veľmi neskoro. Je však legitímne, že finančné zdroje majú ísť do menších nemocníc, pretože častokrát si mýlime dojmy a realitu. OSN sa primárne dotkne nemocníc I a II úrovne.

S nemocnicami vyššej úrovne sa nateraz nejde diať nič, nenafúknu sa. Zatváranie oddelení a optimalizácia procesov a personálu sa deje práve v nemocniciach nižšej kategórie. Je teda plne legitímne, že budeme investovať aj do týchto nemocníc. O tom, ktoré nemocnice boli vybrané, sa dá polemizovať.

Eduard Heger nariadil audit výsledkov plánu obnovy, ktorý doteraz nezverejnil. O zaslanie výsledku auditu a jeho plné znenie sme ako redakcia ozdravme požiadali, no trvalo týždne kým sme ho získali. V audite by malo byť uvedené nielen to, ktoré nemocnice uspeli, ale aj to prečo uspeli a naopak, prečo zvyšné nemocnice neuspeli (pozn.red v audite, ktorý má redakcia ozdravme k dispozícii, sa tieto dôvody spomínajú).

Vaša predstava je správna, no kľúčové je, kto teda audit realizuje. Z verejne dostupných informácií sme sa dozvedeli, že audit mala vykonať NIKA. NIKA v zákone definovaná je, no podmienky, na základe ktorých sa realizuje audit, zadefinované nie sú. Ak sa niekto snažil skontrolovať proces, ako boli nastavené selekčné kritéria a kedy získali ex ante oprávnené rozhodnutie, tak hovoríme o kontrole nie o audite.

Robil sa teda skríning nie audit?

Skontroloval sa proces, no informácie čerpám len z verejne dostupných zdrojov. Úrad vlády aj ministerstvo zdravotníctva svorne tvrdia, že realizovali audit, no žiaden zo žiadateľov o financie z plánu obnovy nebol vyzvaný, aby predložil akékoľvek informácie počas procesu údajného auditu. Žiaden zo žiadateľov rovnako nedostal informáciu i tom, že nejaký audit bol započatý.

Dostali sme len finálnu informáciu o tom, že sme splnili, respektíve nesplnili podmienky výzvy. Výsledky výzvy oznámil ešte Vladimír Lengvarský a jediné, čo vieme, je, že niektoré nemocnice splnili a niektoré nesplnili podmienky pre čerpanie finančných prostriedkov z plánu obnovy.

Eduard Heger a Michal Palkovič od 22.03. 2023 opakovane týždeň čo týždeň opakovali mantru o tom, že zmluvy s nemocnicami, ktoré uspeli, sa majú podpísať budúci týždeň. V strede júna stále neboli podpísané všetky zmluvy medzi ministerstvom zdravotníctva a úspešnými nemocnicami.

Celý proces je mimoriadne nešťastný a všetko, čo sa udialo za posledné týždne, bolo manažované zle a samospádom. Vo výzve bol zverejnený len návrh zmluvy, takže súhlasím s tým, čo hovoria predstavitelia tohto štátu, keď hovoria, že všetci uchádzači vedeli, do čoho idú.

Na druhej strane, všetci, ktorí sme čítali podklady, sme vedeli o tom, že zmluva, ktorá bola zverejnená je nerealizovateľná z viacerých dôvodov. Očakávame, že štát príde s tým ako tieto problémy vyriešiť. To, že Univerzitná nemocnica Martin prikývla a podpísala zmluvu, ktorá bola vo výzve zverejnená, je už zodpovednosťou štatutárov nemocnice Martin. Naše nemocnice však nie sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a nepracujeme tak, že niečo podpíšeme, lebo musíme. Podmienky potrebujeme mať vyšpecifikované tak, aby nám priniesli čo najmenej právneho, ekonomického a politického rizika.

Rokovali sme so všetkými – aj na ministerstve zdravotníctva, aj na NIKA, adresovali sme naše pripomienky aj na Úrade vlády, no po voľbách bude v týchto kreslách sedieť už niekto iný. Tento projekt dnes presahuje dve vlády. Realizujeme výstavbu a rekonštrukciu nemocníc, ktorá bude trvať do júna 2026, za mňa snáď dlhšie. Je preto lepšie nastaviť na začiatku zmluvné podmienky tak, aby boli realistické.

V piatok 31.04. 2023 sme na ministerstve absolvovali všetci úspešní žiadatelia stretnutie k podmienkam zmluvy. Najzásadnejšia pripomienka je, že by sme mali 30.06. 2026 vracať všetky finančné prostriedky, čo je v praxi nerealizovateľné a nedáva to zmysel. V žiadnej inej výzve - napríklad pri rekonštrukcii psychiatrií v komponente 12 - nemá ministerstvo zdravotníctva podmienku, že pri tých istých oprávnených výdavkoch by museli nemocnice vracať 100% prostriedkov v prípade, ak by sa realizácia projektu oneskorila. Ja už neviem, ako inak toto adresovať.

Za akých okolností by nemocnice museli vynakladať 100% poskytnutých finančných prostriedkov?

Ak by sme neprevzali stavbu od zhotoviteľa 30.06. 2026.

Dá sa výstavba alebo rekonštrukciu dovtedy stihnúť?

Predpokladám, že nie a tento problém budeme mať o 3 roky všetci. Aj tí, ktorí budú len rekonštruovať za plnej prevádzky nemocnice. Záleží od typu projektu a od toho, či má projekt stavebné povolenie. Spišská Nová Ves čaká na vydanie stavebného povolenia a je na revízii a čakáme na vyjadrenia úradov. Míľnik Q1 2024 sa zatiaľ mediálne posúva na Q4 2024, pevne verím, že aspoň to sa štátu podarí aj oficiálne vyrokovať.

O akej zmene v súvislosti s presunom termínu z Q1 2024 na Q4 2024 hovoríme?

V tomto termíne musíme mať podpísanú zmluvu so zhotoviteľom. Do tohto celého vstupuje proces verejného obstarávania, pričom v zdravotníctve žiadne verejné obstarávanie netrvalo menej ako 12 mesiacov. Všetko však závisí od ex ante kontrol zo strany štátu. Ak bude štát schopný skrátiť termíny kontrol na jeho strane, tak verejné obstarávanie vie trvať o niečo kratšie ako je 12 mesiacov.

Prekvapujúce pre mňa je, že štát ráta, že verejné obstarávanie pre Rázsochy bude trvať len 6 mesiacov. Som si 100% istá, že tento nerealistický odhad plánovačov a projektových manažérov, ktorí pracujú na Rázsochách, sú priamo úmerné skúsenostiam, ktoré má štát s výstavbou nemocníc.

Takže projekt Sveta zdravia v Spišskej Novej Vsi sa dá stihnúť realizovať?

Nie v 100% profile. Budeme fázovať dostavbu nemocnice. Na rozdiel od ostatných súkromných poskytovateľov sme si prešli procesom EIA, územným rozhodnutím a postupujeme štandardne ďalej. Informácie sa rôznia, potrebujeme už nemenné vyjadrenia, príručku pre prijímateľa, aby sme vedeli, ako sa bude správať vo vzťahu ministerstvo zdravotníctva a prijímateľ peňazí.

Každá ďalšia neistota, riziko, či omeškanie na strane štátu z dôvodu kontrol, implementácie, či žiadostí o platbu to celé ešte viac spomalí.

Prečo majú podľa pôvodného znenia zmlúv nemocnice vracať 100% všetkých prostriedkov?

V tejto výzve sa jedná o unikát. V iných zmluvách a v iných rezortoch sa nehovorí o tom, že ak sa nesplní míľnik, tak sa musí vrátiť 100% finančných prostriedkov. Zaujímalo by ma, kto a prečo sa rozhodol v tejto výzve stanoviť takýto krok. Ak chcel niekto nástroj na vytvorenie účinného tlaku, tak sa to dalo spraviť aj iným spôsobom.

Pri zmluvách v súčasnej podobe je riziko obrovské. Neporovnateľne lepšie riešenie je, že nemocnice by v prípade, ak projekt nestihnú realizovať, vracali len časť finančných prostriedkov.

Prečo sa spochybnili výsledky výzvy na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc z plánu obnovy?

Netuším. No jeden z dôvodov môžu byť krvavé oči niektorých politikov, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že financie z plánu obnovy získali aj neštátne nemocnice.

To sa snáď dalo čakať, keďže neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je väčšina.

Áno, a celý krik začal po tom, čo sa zistilo, že jediný, kto nemá v poriadku žiadosť, je nemocnica v Čadci, ktorá patrí do pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Je mi ľúto, že nám utiekol čas. Zmluvy sme mohli mať už dávno uzatvorené, pokiaľ by sme racionálne diskutovali a mohli sme sa sústrediť na prácu. Ten, kto si myslí, že získať všetky povolenia na výstavbu alebo rekonštrukciu nemocníc je jednoduché, tak v živote nemohol stavať ani rodinný dom.

27.04. 2023 ste uverejnili pomerne ostrý status, ktorý reagoval na správanie sa a kompetentnosť niektorých členov Výboru NR SR pre zdravotníctvo.

Niektorí členovia výboru nemajú ani len vedomosť o tom, aké majú nemocnice právne vzťahy s krajmi alebo mestami. Ak má ktokoľvek otázky o tom, aké majú nemocnice zmluvy medzi mestami alebo VÚC, tak mali skvelú príležitosť tieto otázky položiť.

Čo sa konkrétne stalo?

Správanie sa jedného konkrétneho poslanca ma naštvalo. Ak si niekto trúfne povedať, že Penta si v regiónoch robí, čo chce, tak len verejne deklaruje to, že nemá ani len šajnu o tom, ako funguje mesto alebo VÚC.

Moja frustrácia, ktorú som vo svojom statuse vyjadrila, vychádzala z toho, že som v pondelok 28.04. 2023 bola na zasadnutí Košického samosprávneho kraja, na ktorom sme riešili zriadenie vecného bremena na nemocnicu v Spišskej Novej Vsi. Všetci poslanci - vrátane tých za OĽaNO - tento návrh jednohlasne podporili. Poslanci KSK nevidia problém v tom, že túto nemocnicu prevádzkuje Penta, pretože sú si plne vedomí toho, že každý krok, ktorý ako poskytovateľ v našich nemociach v regióne robíme, musíme mať odsúhlasený zastupiteľstvom mesta alebo VÚC.

Aj na tomto príklade vidno, ako je politická práca v regiónoch oveľa vecnejšia, konštruktívnejšia a smerujúca ku konkrétnym výsledkom.

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.