Minulý rok podpísala vláda memorandum s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Súčasťou tohto dokumentu je aj skokové navýšenie platov pre zamestnancov pracujúcich v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vláda však už do systému akosi „zabudla“ naliať financie, ktoré by tieto zvýšené náklady pokryli.
Točíme sa v bludnom kruhu. Nemocnice chcú financie od zdravotných poisťovní, no tie ich nemajú, keďže nedošlo k zvýšeniu platieb za poistencov štátu.
Memorandum medzi vládou a LOZ malo byť stabilizačným prvkom slovenského zdravotníctva, no v priamom prenose sa deje presný opak. Reálne hrozí, že nemocnice budú nútené zatvárať oddelenia, čo podľa Igora Pramuka môže vyvolať ďalší exodus slovenských lekárov do zahraničia.
V rozhovore sa dočítate:
- o rokovaniach so zdravotnými poisťovňami
- na koho a prečo asociácia podala trestné oznámenie
- o rozpočte pre zdravotníctvo
- o rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva a vládou
- o memorande medzi vládou a Lekárskym odborovým združením
- o riziku, že nemocnice nebudú vedieť vyplácať mzdy
- o vyhláške ministerstva zdravotníctva, ktorá prerozdeľuje financie medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti
Počas uplynulých dní prebiehali rokovania medzi Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS) a zdravotnými poisťovňami. Predmetom rokovaní je žiadosť o navýšenie finančných prostriedkov pre nemocnice, predovšetkým kvôli zvýšeným mzdovým nákladom. Vo svojej tlačovej správe, ktorú ste uverejnili 20. 04. 2023, ste uviedli:
,,Rokovali sme so VšZP o nových zmluvách, ktoré by mali reflektovať navýšenie personálnych nákladov, ako aj nárast inflácie a cien energií. Napriek vydaniu vyhlášky MZ SR, ktorá definuje objem zdrojov, zatiaľ k dohode nedošlo. Aj po dnešných rokovaniach sa potvrdzuje, že napriek tomu, že bola zverejnená vyhláška MZ SR, v systéme nie je dostatok zdrojov, a tým pádom nebudú kryté oprávnene náklady nemocníc potvrdené aj samotným MZ SR a UHP. Musíme konštatovať, že napriek korektným rokovaniam s vedením VšZP hrozí nedohoda. Žiadame MZ SR a MF SR o dofinancovanie zdravotníctva v sume približne 350 miliónov eur v roku 2023 pre celý sektor. Ak k tomu v čo najkratšom čase nedôjde, tak je ohrozený sociálny zmier v zdravotníckych zariadeniach, pretože vznikne riziko nevyplatenia zákonných mzdových nárokov našich zamestnancov.“
Ako sa odvtedy rokovania pohli?
Musíme začať tým, že ešte minulý rok sa podpísala dohoda medzi vládou a Lekárskym odborovým združením. Došlo k podstatnému navýšeniu platov zdravotníkov. Nehovoríme, že to bol nesprávny krok. My ako ANS sme radi, ak máme stabilizovaný zdravotnícky personál. Musí sa však povedať aj B, a to, z čoho budú tieto vyvolané náklady financované a musia byť na to alokované finančné prostriedky v štátnom rozpočte.
Po uzavretí dohody medzi vládou a LOZ sa zdalo, že všetko bude v poriadku a zdravotníctvo bude fungovať lepšie bez toho, aby sme sa niekoľko ďalších mesiacov naťahovali o tom, či na tieto vyvolané mzdové náklady budeme mať finančné krytie. Bohužiaľ, musím konštatovať, že opak je pravdou.
Pozitívnu úlohu zohrávalo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského, ktoré pracovalo na tom, aby sme vyčíslili, koľko peňazí budú nemocnice potrebovať na to, aby pokryli vyvolané mzdové náklady. Niečo také sa stalo za posledné roky prvý a poslednýkrát. Na rokovaniach o navýšení rozpočtu pre zdravotníctvo sa zúčastnili zdravotné poisťovne, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti aj ambulancie.
Dnes je koniec apríla a stále nemáme uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré by zohľadňovali tieto zvýšené finančné náklady na mzdy. Od zdravotných poisťovní dostávame preddavky. Tie boli medializované a vyjadrila sa k nim mierne politicky aj šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Renáta Bláhová.
Zrejme to z Vášho pohľadu nebolo len „mierne politicky“, keďže ste podali trestné oznámenie.
ÚDZS prekročil svoje kompetencie a vyjadruje sa k tomu, čo nemá, a dáva inštrukcie ďalším inštitúciám. Snažíme sa na to pozerať vecne a pragmaticky. Podľa našich právnikov bola tlačová správa ÚDZS pani Bláhovej ďaleko za hranou, a preto sme sa to rozhodli riešiť právnou cestou.
Ak chceme mať právny štát, tak v ňom musia fungovať nejaké pravidlá a nesmie panovať chaos. Tieto výroky sa týkali toho, ako by mali byť finančné prostriedky na mzdy prerozdelené medzi nemocnice v ANS a ostatné nemocnice.
Vrátim sa však k tomu, že sa celá situácia začala nepochopiteľne zbytočne komplikovať. Podstatné navýšenie pre rozpočet nemocníc tvoria práve mzdy, ktoré tvoria približne 80 % plánovaného navýšenia. Takže nerozumiem, ako môže ÚDZS, Jana Ježíková alebo LOZ tvrdiť, že naše nároky sú neopodstatnené.
Navýšili sme platy. Znamená to teda, že sme navýšili rozpočet pre zdravotníctvo o adekvátnu sumu a to už od januára 2023?
Návrh rozpočtu z 12. 10. 2022 nerátal s nákladmi na zvýšenie miezd. Vláda a ministerstvo financií však vedeli o tom, ktoré nemocnice majú koľko zamestnancov a aká je ich štruktúra. Takže akonáhle došlo k dohode a vedeli sme, komu a o koľko zdvihneme mzdu, tak sme museli vedieť, koľko finančných prostriedkov musíme do zdravotníctva pridať.
Členovia ANS to spravili a poskytli nám podklady o tom, koľko a v akej štruktúre majú zamestnancov. Dokopy máme 27-tisíc zamestnancov. Dáta sme poslali na ministerstvo zdravotníctva a na Inštitút zdravotných analýz (IZA). Tieto dáta IZA validoval a potvrdil, že sú správne. Následne sme ich poslali poisťovniam, ktoré rovnako konštatovali, že sú validné. Na základe našich dát v kombinácii s faktom, že sme museli navýšiť mzdy, a navýšením nákladov na energie, sme sa dopracovali k sume 238 miliónov eur.
Asociácia štátnych nemocníc (AŠN) však dáta o ich zamestnancov nebola schopná dodať do marca roku 2023. Nemocnice ANS zamestnávajú približne 44 % všetkých zamestnancov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V kombinácii so štátnymi nemocnicami, odvíjajúc sa od presných čísel ANS, sa celkové dodatočné náklady na mzdy vyčíslili na 542 miliónov eur.
Je pre všetkých obrovská škoda, že AŠN nedodala podklady. Takto varíme z toho, čo bolo odhadnuté, a AŠN hovorí, že táto suma nie je pre nich dostatočná. My vieme presne, že členovia ANS potrebujú 238 miliónov a túto sumu nenavyšujeme. Je rovnaká, aj keď sa celková suma na ústavnú zdravotnú starostlivosť navýšila na 553 miliónov eur.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.