Ex-štátny tajomník Peter Stachura: Rázsochy nebudú kvôli Borom

Po verejnom tlaku v súvislosti s pandémiou covidu-19 a následným dovezením ruskej neregistrovanej vakcíny Sputnik V opustil Krajčí ministerskú stoličku. O niekoľko týždňov ho nasledoval i jeho štátny tajomník Peter Stachura a neskôr i druhá štátna tajomníčka Jana Ježíková. Oboch štátnych tajomníkov podľa slov Petra Stachuru odvolal súčasný poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

08.02.2023 Peter Stachura na tlačovej besede spolu s vedením KDH oznámil, že sa stáva straníckym expertom pre zdravotníctvo.

Vo veľkom profilovom rozhovore sa dočítate

• koho volil v minulých voľbách
• ako sa dostal do funkcie štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva a ako a prečo z tejto funkcie odišiel alebo bol odídený
• reflexia (ne)zvládania pandémie covidu-19
• o Stachurovom pohľade na manažovanie nemocníc počas covidu-19
• o jeho pohľade na zákaz zisku zdravotných poisťovní
• o nároku pacienta
  
• reakcia na pomalé napredovanie Plánu obnovy
• o tom, prečo podľa Stachuru Rászochy nebudú
• Stachurov pohľad na rolu štátu a súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

V čase, kedy nahrávame tento rozhovor, ste sa vrátili z tlačovej konferencie KDH, kde vás strana predstavila ako nového experta KDH pre zdravotníctvo. Týmto krokom ste sa oficiálne stali politikom. Aký je to pocit?

Zvykám si na neho. Ešte stále sa však ako politik necítim, keďže stále nie som a nikdy som ani nebol členom politickej strany. Bol by som rád, aby sa na mňa nazeralo ako na odborníka na zdravotníctvo.

Nie je to floskula? Rozumiem tomu, že trend posledných rokov je z marketingového hľadiska opakovať mantru, že som odborník a nie politik alebo rovno člen strany.

Nemyslím si, že je to floskula, i keď na Slovensku sa to tak berie. Každopádne, nespolupracoval by som so stranou, s ktorou by som hodnotovo nesúhlasil. KDH je konzervatívna strana. Tým pádom je pre mňa jednoduchšie niesť nálepku politika tejto strany. Napriek tomu, že spolupracujem s KDH, neprestal som byť odborníkom.

Koho ste volili v minulých voľbách?

OĽaNO.

Koho konkrétne?

To je moja súkromná vec. Volil som poslancov, ktorých som osobne poznal. V tom čase ma veľmi nezaujímalo, či je niekto konzervatívny alebo liberálny. V čase volieb som o politickej situácii na Slovensku nevedel toľko, čo viem teraz.

V akom zmysle?

Nepoznal som ľudí, ktorých poznám dnes.

Ste dnes spätne s vašou voľbou spokojný alebo ju ľutujete?

Bola tu celospoločenská objednávka po tom, aby sme s touto krajinou niečo urobili. Úprimne som si myslel, že OĽaNO je tou stranou, ktorá dokáže situáciu zlepšiť.

KDH sa dlhodobo prezentuje ako štandardná strana. Volili ste presný opak, teda hnutie, ktoré má blízko antisystému.

Nevolil som hnutie ale ľudí, ktorých som poznal. Napríklad Mareka Krajčího, pomáhal som už s predvolebným programom pre zdravotníctvo. Nepozeral som sa na to, či je strana antisystémová. Nebolo to pre mňa však natoľko rušivé, aby som toto hnutie nemohol voliť.

Oľutovali ste svoju voľbu?

Situácia v zdravotníctve mohla dopadnúť lepšie. Spôsob politiky OĽaNO nie je dobrý a vplýva na celkovú zlú atmosféru v spoločnosti.

Kto mal najlepší program pre zdravotníctvo pred voľbami?

SaS malo dobrý program. Je tam však niekoľko bodov, s ktorými absolútne nesúhlasím. Jadro programu však bolo dobré. Dobrý program malo aj KDH a OĽaNO, no nie som objektívny, keďže som ho spoluvytváral.

Program OĽaNO bola jedna vec, no ihneď po voľbách sa do Programového vyhlásenia vlády uvádzalo, že vláda zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.

Áno, no v PVV je uvedené, že vláda tento krok iba zváži.

Už len samotný myšlienkový pochod, o niečom svedčí. Je to silný signál.

Dôležitý je kontext. Môžeme sa baviť o zdravotnom poistení.

Len málokto očakával, že práve boj za unitár a jihád proti konkurencii v zdravotnom poistení, bude jedným z leitmotívov pôsobenia OĽaNO na ministerstve zdravotníctva.

Ani nebolo. Máme unitár? Nemáme.

Nemáme, no salámovou metódou, by sme k nemu radi smerovali.

Nemyslím si. Unitár nebola top priorita. Išlo skôr o to, že pokiaľ sa nepodarí systém nastaviť tak, aby sa z neho neodčerpávali finančné prostriedky, ktoré patria poistencom, tak vláda ako poslednú možnosť zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.

Takto vyšpecifikované to rozhodne v PVV vo verzii I ani II nie je.

Nebola to mantra. Žiadnu salámovú metódu som nevidel.

Dofinancovanie výhradne štátnej poisťovne nenazývate salámovou metódou, ktorá smeruje k unitáru?

To je úplne iná téma. Unitárny systém nemáme, a bola to len jedna z alternatív. A jedna z posledných možností, ak sa nepodarí odstrihnúť úniky z povinného zdravotného poistenia. Táto možnosť sa však nakoniec nezrealizovala, ani nezrealizuje.

Nezrealizuje sa len preto, že na to OĽaNO nemá dostatočný počet hlasov.

Môžeme sa baviť o tom, v čom je problém. Problém je, ako bol na začiatku nastavený systém. Stále sa u nás hovorí o tom, že zisk k zdravotnému poisteniu patrí, a že je to normálna a prirodzená vec. Zdravotné poistenie sú povinné zdravotné odvody. Teda v princípe zdravotná daň. Predstavme si, že by sme správu nejakej dane zverili súkromnej firme, ktorá bude sama rozhodovať ako a komu bude peniaze v systéme poskytovať a na základe toho, bude môcť generovať zisk. Podnikateľské riziko pre zdravotné poisťovne je minimálne, keďže ľudia musia zdravotné odvody povinne platiť. Jediným rizikom je, že poistenci odídu do inej poisťovne. Prísun peňazí, pre zdravotné poisťovne bude stále. Krajiny, v ktorých som pôsobil zakázali generovanie zisku zo základného balíka zdravotného poistenia. Povolené je to len v Holandsku, Švajčiarsku a USA. Systém je však v týchto krajinách nastavený úplne inak.

Práve krajiny, ktoré ste spomenuli majú veľmi podobné DNA a zaraďujú sa medzi systémy manažovanej konkurencii v zdravotníctve.

Nepovedal by som, že máme rovnaký systém ako v Holandsku.

Nie systém ale DNA je podobné.

Nemyslím si, že holandský systém by bol pre Slovensko najideálnejší. Pri tomto systéme existuje veľmi veľa rizík.

Nemecko funguje tiež na systéme manažovanej zdravotnej konkurencie.

Zdravotné poisťovne nesmú vytvárať zisk zo základného balíka zdravotného poistenia. Nie je morálne mať zo základného zdravotného poistenia extrémny zisk.

Čo je to extrémny zisk?

Sú to zdroje, ktoré sú povinne odvádzané na to, aby sme získali zdravotnú starostlivosť. Nikto nedohliada na to, či zdravotné poisťovne správne míňajú finančné prostriedky zo zdravotných odvodov.

Presne na tieto účely vznikol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vieme, ako ÚDZS doteraz fungoval.

Vieme. Ale ÚDSZ fungoval takto aj v čase, kedy ste boli štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva.

Je to jeden z dôvodov, prečo náš systém nemôže fungovať ako holandský, pretože tu nemáme dôveryhodné inštitúcie, ktoré by dohliadali a kontrolovali poskytovanie a nákup zdravotnej starostlivosti.

Ale máme, len tento úrad každá vláda, vrátane tej, v ktorej ste pôsobili, degeneruje a snaží sa ho dostať pod politickú kontrolu.

Inštitúcie nie sú nastavené tak kvalitne, aby dokázali ustáť tlak, ktorému sú vystavené.

Prečo ste ÚDZS nenastavili tak, aby tieto tlaky dokázal ustáť ?

V pozícii štátneho tajomníka som bol 11 mesiacov, počas ktorých sme čelili bezprecedentnej vlne pandémie, čo okrem iného znamenalo, že celé ministerstvo zdravotníctva bolo zahltené riešením priebehu druhej vlny. Mojou prioritou bolo, aby pacienti mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Vyčítať mi, že sme po desiatkach rokov, kedy sa slovenské zdravotníctvo decimovalo, systém nenastavili správne, mi príde nefér.

V čom neférové? Hovoríte, že ste ÚDZS funguje zle, tak logickým očakávaním od vrcholového štátneho úradníka je, že systém zlepší. Je legitímne a logické, očakávať od tajomníka ministerstva zdravotníctva, že fungovanie ÚDZS zlepší, keďže je to súčasťou jeho práce. Hovoríte, že ÚDZS je nefunkčné, no jeho fungovanie ste nezlepšili.

ÚDZS je zo svojej podstaty nezávislý úrad.

Nie je. Možno úplne na začiatku svojho fungovania nezávislým bol, no postupne, avšak pomerne rýchlo sa stal ÚDZS politicky ovládateľným.

ÚDZS nie je v gescii štátneho tajomníka, do ktorého by sme si mohli dosadiť kľúčového človeka a mať priamy dosah na to, čo sa tam deje. Parlament musí súhlasiť s výmenou predsedu.

Úrad bol však kreovaný tak, že jeho predseda alebo predsedníčka boli prakticky nedovolateľný a o svoju funkciu mohli prísť len tak, že by sa dopustil úmyselného trestného činu alebo umreli.

ÚDZS treba zreformovať, keďže nefunguje správne. Súčasťou programu KDH bude aj jeho zreformovanie a úprava obsahu jeho práce. Bežne sa stretávam s tým, že mnohé vecí v nemocniciach sa nerealizujú alebo realizujú len preto, že sa zdravotníci boja, ako na to zareaguje ÚDZS. ÚDZS treba zoptimalizovať.

ÚDZS robí pod súčasným vedením iné veci ako tie, pre ktoré bol zriadený.

Nie je tu poriadok a potrebujeme veci jasne a nanovo zadefinovať.

Aby sme sa vrátili k zdravotnému poisteniu a zisku, tak ste proti tomu, aby zdravotné poisťovne generovali zisk.

Zo základného balíka som proti tomu. Kategoricky to odmietam. Ak niekto tvrdí, že potrebujeme zabezpečiť konkurenčné prostredie, to sa dá vytvoriť aj iným spôsobom.

Akým iným spôsobom zabezpečíte konkurenciu, ak zakážete generovať zisk, ktorý je prirodzeným cieľom v akomkoľvek podnikaní?

Iným spôsobom ako vytváraním zisku.

To som mimoriadne zvedavý.

Napríklad tak ako v Nemecku, kde sa zo štátneho povinného poistenia nesmie vytvárať zisk. V Nemecku sú rozdelené zdravotné odvody podľa toho, koľko platí zamestnávateľ a zamestnanec. 7,5% dáva zamestnávateľ a 7,5% zamestnanec, no zdravotné poisťovne môžu požadovať od zamestnanca aj vyšší odvod ako je 7,50%. Tým pádom musia poisťovne hospodáriť efektívne, inak by museli zamestnanci platiť vyššie odvody, čo by spôsobilo, že zamestnanec bude chcieť zmeniť zdravotnú poisťovňu. Poisťovne sa snažia byť efektívne, i keď nemôžu generovať zisky. Je to niečo, čo by som si vedel predstaviť aj v našom systéme. Konkurencia vo všeobecnosti je niečo pozitívne.

Účelom a cieľom podnikania je zisk.

Zdravotné poistenie nie je klasické podnikanie.

Zaujímavé teda je, že niektoré poisťovne dokážu hospodáriť s nulou alebo so ziskom, kým iné poisťovne sú noticky v strate. Inovácie, o ktorých hovoríte, prináša práve súkromný sektor, rozhodne nie štát. Ak zakážeme zisk – cieľ podnikania-, tak neviem v akom univerze budú mať stakeholderi motiváciu inovovať.

Ide o to, aby finančné prostriedky na zdravotnú starostlivosť boli na ňu i reálne použité, netiekli iným smerom a aby neunikali napríklad na Cyprus, tak ako to bolo v prípade Dôvery.

Tento stav už nie je roky aktuálny.

V minulosti to tak bolo a nie je to fér. Nedávno prešiel zákon, ktorým sme zisk zdravotných poisťovní obmedzili na 1%. Nie je to ideálne, no je to dobrý začiatok. Zisk je v celom systéme zdravotníctva dôležitý, ale nie zo základného balíka povinných odvodov. Je nevyhnutné zadefinovať, ktoré veci môžu byť súčasťou pripoistenia a ktoré veci sú hradené zo základného balíka zdravotného poistenia.

Prešli ste k téme nároku pacienta.

Pripoistenie funguje trhovo a pri ňom je zisk v poriadku. Poisťovňa na základe požadovanej služby pripoistenia a zdravotného stavu klienta zhodnotí aké veľké je riziko poistného plnenia a na základe toho klientovi vypočíta výšku pripoistenia.

Takto to nefunguje ani v Holandsku, kde poisťovňa poskytuje pacientom poistenie, ktoré sa nelíši na základe jeho zdravotného stavu.

Prečo hovoríme o Holandsku? Takýto systém mi nepríde pre Slovensko vhodný.

V poriadku, uvádzam to ako demonštráciu toho, že práve takto sa v Holandsku zamedzilo cherry pickingu, teda v Holandsku zdravotná poisťovňa nemôže odmietnuť klienta a cena jeho poistenia sa neodvíja od zdravotného stavu klienta. Cena je fixná.

Všetko je to o tom, ako zadefinujeme čo je súčasťou základného balíka zdravotného poistenia a čo je hradené z pripoistenia.

Čo nutne znamená, že niektoré zákroky a liečebné postupy by sa museli zo základného balíka zdravotného poistenia vyčleniť.

Áno, dá sa to spraviť zmenou platného nariadenia vlády. Práve pri pripoistení by bol zisk, samozrejme, dovolený.

Definovanie nároku pacienta a systém pripoistenia si bude vyžadovať politickú odvahu. Takže ľuďom poviete, že za zdravotnú starostlivosť si budú priplácať?

Ľudia musia vedieť, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo a že nemáme nárok na úplne všetko na svete. Musíme byť úprimní a povedať ľuďom, že nožnice medzi tým, čo je na trhu dostupné a čo si môžeme dovoliť, sa otvárajú. Náš systém má finančné limity, no naše potreby a túžby nie. Tento rozpor existuje a nesmieme si pred tým zatvárať oči. Musíme však dbať na to, aby bol systém spravodlivý a mať istotu, že ak niekto ochorie napríklad na onkologickú diagnózu a bude potrebovať veľmi drahú liečbu, tak sa nebude musieť doprosovať zdravotnej poisťovni, aby mu túto nákladnú liečbu zaplatila. Musíme však ľuďom úprimne povedať, že niektoré veci nevieme zaplatiť zo základného zdravotného poistenia, hoci sme si na nich zvykli. Nie je totiž udržateľné, aby napríklad pacient, ktorý trpí hypertenziou, mal nárok na to, aby každé dva roky absolvoval kúpeľnú liečbu.

Pripúšťate teda napríklad, že si liečbu bežných a finančne dostupných diagnóz, ako je bežná chrípka, budeme hradiť zo svojho vrecka?

Všetky akútne prípady musia byť súčasťou základného balíka zdravotného poistenia. Iná otázka je, či by sme mali ľuďom platiť náklady na liečbu úrazov, ktoré si spôsobia napríklad pri extrémnom športe. Na to môže pokojne slúžiť doplnkové úrazové poistenie. Základný balík zdravotného poistenia musí byť taký, že všetku akútnu a nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť dostanú ľudia práve z tohto balíka. Bolo by férové ľuďom povedať, že zo základného balíka poistenia majú nárok na hospodársky únosnú, nevyhnutnú a zmysluplnú liečbu, tak ako je to zadefinované v Nemecku.

Teda hovoríte i o tom, že by sme pacientom povedali, že ak budú mať na oku hematóm, tak im zo základného balíku uhradíme základnú liečbu, teda chirurgické odstránenie oka, no nákladnejšiu liečbu už nie.

Absolútne nie. Nemôžme pacientom odopierať najmodernejšiu liečbu.

Najinovatívnejšia liečba je najdrahšia.

Okrem najdrahšej liečby platíme aj liečbu, ktorá nemusí byť nevyhnutne v základnom balíku. Do zdravotníctva ide čoraz viac peňazí a objem týchto zdrojov bude musieť stále narastať. Už dnes ide do zdravotníctva 7,6 miliardy eúr. Náklady na zdravotníctvo rastú aj kvôli tomu, že na trh prichádzajú nové inovatívne liečebné postupy a lieky a v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť, aby na nich pacienti nemali nárok. Musíme však vyselektovať veci, ktoré nemusia byť nevyhnutne súčasťou základného balíka tak, aby na tie podstatné veci peniaze boli.

Zjednodušene, povedať, ktoré liečebné postupy a lieky budú hradené, čiastočne hradené a nehradené zo základného zdravotného poistenia.

Áno. Musíme to spraviť. Nechcem ľuďom klamať.

Ako ste sa dostali na pozíciu štátneho tajomníka?

Oslovil ma Marek Krajčí, s ktorým som spolupracoval aj na tvorbe programu OĽaNO pre zdravotníctvo.

Prijali by ste opätovne ponuku stať sa štátnym tajomníkom?

Táto práca ma bavila a napĺňala. Snažil som sa svoju prácu robiť najlepšie ako som vedel. Mrzí ma však, že som na ministerstve pracoval práve v čase, kedy sme primárne riešili pandémiu covidu-19 a k riešeniu problémov, o ktorých sa teraz rozprávam s vami, som sa nedostal.

Nie je to výhovorka? Celé ministerstvo zdravotníctva určite neriešilo len covid-19.

Samozrejme, že nie. Ale odborná Sekcia zdravia, ktorá patrila do mojej gescie, bola do riešenia pandémie zapojená veľmi intenzívne. Vydali sme vyše dvadsať odborných usmernení, udeľovali výnimky pre prechod cez hranice. Iné záležitosti museli ísť bokom. Dokonca aj odbor vzdelávania participoval na manažmente nemocníc počas pandémie.

Kým prvú vlnu Slovensko zvládlo veľmi dobre, tak druhú sme zvládli ako tretia najhoršia krajina po Rumunsku a Bulharsku.

Vráťme sa však na začiatok k prvej vlne. Mali sme extrémne opatrenia. Ľudia, ktorí prešli hranice, išli povinne do karantény.

Áno, navyše protiústavne.

To hovoríte vy.

Nie, to hovorí ústavný súd.

(bez reakcie). Obmedzovali sme drasticky slobodu ľudí a tieto opatrenia netrvali krátko. Spoločnosť to tolerovala len zo strachu. Opatrenia boli extrémne a je prirodzené, že sa nedali uplatňovať aj v druhej vlne. Na margo toho, že sme na druhú vlnu neboli pripravení...

V nemocniciach, v ktorých som robil reportáž z covidových oddelení, som videl ochranné pomôcky, ktoré ste nemocniciam posielali. V tých by človek nevyšiel ani do slabšieho dažďa, nie na infekčné covidové oddelenie.

Všetko sa vyvíjalo v čase a za pochodu. Riešenia sme hľadali operatívne.

Na úvod bolo vhodné prečítať si vlastné pandemické zákony, ktoré vznikli v čase, kedy hrozila pandémia vtáčej chrípky. Zákony pre riešenie pandémie sme mali.

Ale trebalo ich upraviť na aktuálnu pandémiu. Vytvárali sme covidové semafory, definovali epidemiologické ambulancie... Zasadalo konzílium odborníkov, ktoré vláde dávalo nové informácie a odporúčania.

Áno a práve rady odborníkov boli ignorované. Igor Matovič na svojich, dnes už legendárnych tlačovkách, verejne útočil na vedcov.

Až neskôr sme sa začali zaoberať tým, aký má konzílium štatút a či sú v ňom zastúpené všetky odborné hľadiská. Súhlasím s tým, že boli situácie, keď niečo chcelo konzílium a niečo politici.

Bol to však Marek Krajčí, ktorý napriek odporúčaniam odborníkov odkladal zavedenie lockdownu pred vianočnými sviatkami.

Nesúhlasím. Lockdown nechceli iní a minister ho nevedel presadiť. Genéza druhej vlny bola taká, že do konca augusta pravidelne zasadalo konzílium, pripravoval sa pandemický plán, hľadali riešenia ako sa pripraviť na očakávanú ďalšiu vlnu covidu, snažili sme sa zabezpečiť ochranné pomôcky. Robili sme to, čo sa v reálnej dobe dalo urobiť...

Ešte raz, ochranné pomôcky, ktoré nemocnice dostávali neboli použiteľné ani ako pršiplášť.

Áno, ale potom sa to vyriešilo.

Ono „sato“ ani „samo“ nevyriešilo. Nemocnice si ochranné pomôcky zabezpečovali na vlastnú päsť.

Problém je, že sa na Slovensku každý spolieha na niekoho iného. Mnoho vecí sa dalo vyriešiť samostatne. No na konci dňa každý nadával na politikov, pretože oni nezabezpečili ochranné pomôcky. Každý musí byť zodpovedný vo funkcii a práci, ktorú vykonáva. Pandémia sa nedá zvládnuť, pokiaľ nebudete mať na nižších úrovniach manažmentu kvalitných ľudí.

Takže ste na nižších manažérskych pozíciách na ministerstve a v nemocniciach nemali kvalitných ľudí?

Manažment nemocníc a úradov v minulosti nebol konfrontovaný s pandémiou.

Profesorka Bražinová mesiace apelovala na kompetentných, aby sa posilnili personálne kapacity úradov verejného zdravotníctva, no jej apel ostal nevypočutý.

Zvyšovali sme mzdy zamestnancov na Úrade verejného zdravotníctva, no nevieme zohnať ľudí mávnutím čarovného prútika. Tento úrad bol roky zanedbávaný. Som rád, že vznikol dokument, ktorý sa tvári ako štúdia, od pána Pažitného.

Táto publikácia nie je len od Petra Pažitného ale aj od ďalších analytikov.

Áno, traja inžinieri a jeden bývalý minister zdravotníctva, s finančnou podporou poisťovne Dôvera. Vytvorili dokument, ktorý hovorí o tom, prečo sme v pandémii dopadli katastrofálne a aké sú dôvody. Táto práca má síce veľké metodické nedostatky, ale je pozitívne, že vôbec vznikla. Treba sa kriticky pozrieť na celú pandémiu, vrátane druhej vlny, kde boli hlavné problémy, kde sme nevedeli rýchlo reagovať. Je potrebné si celý priebeh pandémie zrekapitulovať.

Spochybňujete aj to, že sme mali tretí najvyšší počet úmrtí na 100 000 obyvateľov v Európe?

Úmrtí bolo veľa, čo ma mrzí. Druhá vlna však bola zvládnutá podľa možností slovenského zdravotníctva. Covid-19 a predovšetkým jeho druhú vlnu sme zvládali adekvátne výkonu slovenského zdravotníctva a ochote ľudí podriadiť sa protipandemickým opatreniam. Druhá časť problému boli politické virvary, ktoré sme každý deň sledovali v priamom prenose. Niektoré rozhodnutia mohli prísť skôr. Počas priebehu druhej vlny sme nemali k dispozícii očkovanie. Takže na to, aby sme znížili pohyb obyvateľstva sme mali len dve možnosti: testovanie a lockdown.

Pomohlo by aj to, ak by premiér republiky nehovoril „nevestičky, dobre bude“.

To je politický marketing. Zlá druhá vlna bol komplexný problém, vrátane slabej výkonnosti a problémom slovenského zdravotníctva. Pred Vianocami sme intenzívne signalizovali, že sa nemocnice plnia. Problém bol i ten, že sme ambulanciám nevedeli nariadiť, aby pracovali vo vhodnom režime. To musíme pre budúce pandémie vyriešiť, aby dostupnosť a kvalita primárnej ambulantnej starostlivosti bola zachovaná. Pre plniace sa nemocnice sme museli zaviesť pracovnú povinnosť pre ambulantných špecialistov, čo som považoval za lepšie riešenie ako nechať špecialistov v ambulanciách a pozerať sa na kolabujúce oddelenia.

To by však znamenalo, že by sme mali ešte horšie čísla ohľadne diagnostiky pacienta a biela medicína by meškala ešte viac ako dnes.

Bola to výnimočná situácia a nedá sa očakávať, že v nej budeme vedieť poskytovať bielu medicínu ako v čase pokoja.

Pripúšťate teda, že sme v druhej vlne dopadli zle a pripisujete to slabému výkonu nášho zdravotníctva. Počas druhej vlny ste mali na starosti nemocnice. Ako by ste spätne zhodnotili váš výkon?

Nemocnice som preberal začiatkom septembra 2020. Mali sme pandemický plán, no v skutočnosti sa začalo ukazovať, že niektoré plány neboli nastavené reálne. Museli sme ich korigovať pod náhlym náporom pacientov. To, o čom sa veľmi nehovorí, je, že v tretej vlne sme dosahovali ešte horšie výsledky ako počas druhej vlny.

Áno, aj o tom štúdia Petra Pažitného & spol. hovorí.

Áno, no hovorí, že hlavnými vinníkmi sú Igor Matovič a Marek Krajčí. Hovorí niečo o Vladimírovi Lengvarskom?

Áno, kritizuje politický leadership a zbabrané očkovanie, takže áno. Kritizuje aj ministra Lenvarského.

To meno som tam nepočul. Počas druhej vlny sme mali obsadených 465 intenzívnych postelí pacientami s ochorením Covid-19, čo je o 100 viac ako v tretej vlne, zabezpečovali sme medzinemocničný transport, požiadali sme o zahraničnú pomoc, prišli lekári z Dánska či Rumunska a mali sme možnosť umiestniť kriticky chorých pacientov v Nemecku a Poľsku...

Práve túto pomoc Igor Matovič odmietal, lebo požiadať o pomoc bolo hanbou.

Hanba, nehanba, bolo to správne rozhodnutie.

To nespochybňujem. Otázkou ostáva, či vašej práci neškodili priamo vaši nadriadení.

Snažil som sa koncentrovať na to, čo som robil. Ak by Igor Matovič túto pomoc nechcel, tak by ju zastavil.

Ak by ju zastavil, tak by to hádam pohlo ešte aj s Marekom Krajčím.

Diskusia prebiehala a zhodli sme sa na tom, že zahraničná pomoc je nevyhnutná.

O čom prebiehala diskusia? Mali sme akútny nedostatok lekárov a potrebovali sme pomoc. Tak o čom prebiehala diskusia?

Mňa osobne Igor Matovič neatakoval za to, že organizujeme pomoc zo zahraničia. Prebehla len jedna výmena názorov, kedy už Marek Krajčí nebol ministrom. Diskusia nebola o pomoci lekárov zo zahraničia. Výhrady mal Igor Matovič k tomu, že sme pacientov prevážali do zahraničia, čo kritizoval napríklad aj pán Visolajský.

To, že niečo kritizuje rádový pediater, vás hádam nemusí trápiť.

(bez reakcie). Povedať, že sme zlyhali a boli sme tretí najhorší v Európe je jednoduché. Dôležité je však pomenovať i dôvody. Je dobré, že sme túto diskusiu otvorili. Do zahraničia sme previezli deväť pacientov a šesť z nich sa vrátilo domov. Bolo možné previezť aj viac pacientov, no narážali sme napríklad na neochotu rodinných príslušníkov, ktorí nechceli, aby sme ich blízkych prevážali ďaleko do zahraničia.

Druhá vlna bola stále v plnej intenzite a v tom čase sme začali kortešačky s očkovaním. Opozícia očkovanie spochybňovala. Očkovanie bola na Slovensku chaosom.

Je to zložitejšie, ako sa zdá. Koncom roku 2020 bol zaočkovaný prvý Slovák, profesor Krčméry. Mali sme pripravené kontrakty vakcín od firiem Pfizer, Astra-Zeneca a Moderna. Neskôr prišli na trh čínske vakcíny. V medzinárodných kontraktoch firmy šikovne využívali, že vakcín bolo na začiatku na trhu nedostatok. Tlačili krajiny do toho, aby objednávali maximálne množstvá vakcín, čím podmieňovali veľkosť prvej dodávky. Aj Slovensko malo túto možnosť, doobjednať ďalšie vakcíny, hoci bolo zrejmé, že vakcín bude postupom času prebytok. Neobjednanie maximálnej druhej tranže od firmy Pfizer spustilo veľký mediálny tlak a kritiku, prečo sme neobjednali maximum. Dnes už nikto nepíše o tom, že máme obrovský prebytok vakcín, ktoré po expirácii vyhadzujeme do Dunaja...

Tie vakcíny budeme vylievať do Dunaja aj preto, že sme zbabrali očkovanie.

Na začiatku zbabrané nebolo a všetci sa chceli očkovať. Ľudia sa predbiehali.

Predbiehali sa tí, ktorí sa očkovať chceli dať. Výzva bola zaočkovať zvyšok a presvedčiť váhajúcich. Vašou úlohou bolo nájsť spôsob ako presvedčiť váhajúcich a tých, ktorí sa očkovať nechceli dať. Dopyt na začiatku očkovania bol veľký a ľudia si robili celodenné očkovacie výlety.

To sa už musíte opýtať pána ministra Lengvarského. To, ako sme nezvládli očkovaciu stratégiu, je z veľkej miery jeho robota.

Minister Lengvarský bol do funkcie menovaný v apríli 2021. Zatiaľ to vyznieva tak, že sme mizerne očkovali kvôli tomu, že sme mali k dispozícii veľa vakcín, čo nedáva zmysel.

Na začiatku sme očkovali veľmi rýchlo. Mali sme zakontrahovaných dosť vakcín, ľudia sa chceli dať očkovať, následne prišla Astra-Zeneca...

Áno, o ktorej Igor Matovič povedal, že „o nej vieme svoje“.

Nezodpovedám za výroky Igora Matoviča.

Iste, no voči týmto výrokom ste sa neohradili.

Mal som na starosti nemocnice. Mal som sledovať Igora Matoviča a to, čo on povie?

Igor Matovič, teda váš šéf, verejne spochybnil vakcínu od Astra Zeneca a následkom toho, čo by vám vedel potvrdiť aj predseda KDH Majerský, bolo, že sa z očkovania odhlásili stovky ľudí.

Nesúhlasím s tým, že by sme zo začiatku zbabrali očkovanie. To, čo sa vyčíta Krajčímu, Matovičovi je dovoz Sputniku V.

Ako ste vnímali dovoz vakcíny Sputnik V?

O dovoze som dopredu nevedel. Vnímal som to tak, že vakcíny na začiatku chýbali, bol po nich veľký dopyt a mali sme tu časť obyvateľstva, ktorí sa chceli dať zaočkovať jedine Sputnikom.

Áno, následne sme videli, že to bola vzorka ľudí na úrovni štatistickej odchýlky.

Vyočkovali sme 30 000 dávok, teda 15 000 ľudí. Dôvod, prečo sme Sputnikom V zaočkovali tak málo ľudí, bol, že na ministerstvo nastúpil Vladimír Lengvarský, ktorý mal iné noty a začal vakcínu spochybňovať. Vakcínu spochybnila aj pani Baťová. Celé očkovanie sa začalo spochybňovať.

Spochybňoval sa Sputnik V, nie očkovanie. Sputnik V nemá do dnešného dňa schválenie Európskou liekovou agentúrou.

Celá kauza Sputnik V sa spolitizovala.

Negatívne stanovisko zaujal ŠÚKL i EMA.

Bola tu očkovacia látka, s ktorou sa chcela dať časť populácie očkovať, pričom bola oboznámená s rizikami. Sputnik V nikoho neusmrtil. Nechcem Sputnik V obhajovať a dovezenie bolo politicky nešťastným krokom. Ak sa na to pozrieme spätne, tak to na Slovensku vyvolalo politickú krízu. Realita je však taká, že 170 000 dávok Rusko odkúpilo za nákupnú cenu späť . Akú sme na tom teda ako štát utrpeli škodu?

Reputačnú.

Áno a zmenila sa vláda. Ako sme na tom dnes s ostatnými vakcínami? Vieme, koľko očkovacích látok sme museli zničiť, pretože sú po exspirácii? To už nikoho nezaujíma.

V tom čase ste boli štátny tajomník. Vravíte teda, že sme očkovanie zvládali dobre?

Začiatok bol dobrý. Záujem o očkovanie bol veľký.

To sme si už vysvetlili. Vtedy sa očkovali tí, ktorí sa očkovať chceli.

Samozrejme, a očkovacie látky sme mali k dispozícii. Zo začiatku sme očkovali lepšie ako okolité krajiny. Problém nastal po nešťastnej očkovacej kampani, ktorú však mal na starosti už minister Lengvarský. Problematické bolo i to, že opozícia spochybňovala očkovanie, čo bol svetový unikát. V tom sa urobili veľké chyby. Zaujíma niekoho, že za pôsobenia ministra Lengvarského zomrelo viac ľudí ako za éry Mareka Krajčího? Zlyhali sme predovšetkým v tretej vlne, pretože sme mali málo zaočkovaných ľudí. Počas druhej vlny zomrelo na Slovensku 229 ľudí na 100 000 obyvateľov, kým v Česku 280. Počas tretej vlny umrelo v Česku 91 a na Slovensku 137 ľudí na 100 000 obyvateľov.

Marek Krajčí skončil, vy ste vo funkcii skončili o tri týždne neskôr. Boli ste odídený, alebo ste odišli?

Bol som odídený. Pán minister Lengvarský dostal noty o tom, kto má byť štátnym tajomníkom a kto generálnym tajomníkom služobného úradu a to sa i udialo.

Od koho dostal noty?

Predpokladám, že od pána Naďa. Pán Ferjančík – bývalý generálny tajomník služobného úradu – bol jeho nominantom. Minister Lengvarský nás informoval, že pána Hlubockého a mňa odvoláva z funkcie.

To, čo slovenskému zdravotníctvu chýba, je ucelená vízia. A posledný a jediný minister, ktorý mal o sektore víziu bol Rudolf Zajac.

Rudolf Zajac mal stratégiu, no ušli mu kľúčové body a otázka je, či sa to stalo náhodne alebo zámerne. Možno sa to raz dozvieme. Únik zisku zo zdravotných odvodov a vertikálne vlastníctvo v zdravotníctve nie sú štandardom.

V čom je problém krížového vlastníctva?

Niektorí analytici sa nám snažia nahovoriť, že to problém nie je. Krížové vlastníctvo je dovolené iba v podmienkach manažovanej zdravotnej starostlivosti napríklad v USA. Tu je možnosť vlastniť zdravotnú poisťovňu aj poskytovateľov. Ale v tomto prípade sa o vás daná skupina (napr. Kaiser Permanente) stará komplexne. Od prevencie až po najkomplikovanejšie prípady. Ak ich klient musí byť liečený mimo túto sieť, firma platí za využívanie služieb iným nemocniciam (napr. štátnym) niekoľkonásobne vyššiu cenu. Na Slovensku to funguje tak, že súkromné nemocnice si často vyberajú ziskových pacientov a zvyšných pacientov posielajú do štátnych nemocníc.

Nikto, nikdy neukázal žiadne dáta, ktoré by čo i len naznačili, že krížové vlastníctvo v zdravotníctve je problém.

Pozrime sa napríklad na to, kto robí jednodňové endoprotézy kolena. Niektoré nemocnice si vyberajú zdravých a mladých pacientov a tých liečia, a starých a chorých posielajú do štátnych nemocníc. Súkromné nemocnice robia všetko pre to, aby sa zbavili finančne nevýhodných pacientov. Súkromník nebude robiť veci, ktoré sú stratové. Nemocnica Bory je pekný príklad cherry pickingu. Budú tam len lukratívne oblasti medicíny. Štát nevytvoril jasné mantinely a dokonca niektorým dovolil, aby si mantinely vytvárali sami.

Ako si ich vytvára Penta?

Pozrite sa na Plán obnovy a na to, že Rázsochy nebudú. Myslíte si, že je to náhoda?

Penta môže za to, že štát je babrák?

To, že z Plánu obnovy sa Rázsochy nepostavia je aj robotou Penty.

Od začiatku odborná verejnosť upozorňovala na to, že postaviť Rázsochy je nereálne.

Poviem, prečo sa nedali stihnúť, preto, lebo sú cielene blokované Nemocnicou Bory.

Ako?

Všetko je závislé od toho, aké osoby máte na ministerstve. Nemusia to byť osoby, ktoré sú mediálne známe.

Penta infiltrovala ministerstvo zdravotníctva a preto nebudú Rázsochy?

Dôkazy na to nemám. Mám podozrenie, že to takto je. Nakoniec veľa tomu napovedá aj nedávno medializovaná správa národnej implementačnej a koordinačnej autority.

Projekt Rázsoch nebol pripravený a ešte ani dnes nie je zverejnený medicínsky plán Rázsoch.

Kto je za to zodpovedný? Rázsochy by dávno stáli, ak by sa Penta nerozhodla, že postavia Bory.

Penta je tak silná, že dokáže štátu zabrániť aby stavala Rázsochy?

Doteraz nemáme ucelenú stratégiu nemocničnej siete v Bratislave, ktorá by dávala zmysel.

A za to môže tiež Penta?

Nie, za to môže štát. Bratislava naďalej nemá a nebude mať komplexnú nemocnicu.

Čo s tým má Penta?

Bory sú veľmi blízko Rázsoch. Je to pre nich konkurenčná nevýhoda, ak by komplexná nemocnica s rovnakými oddeleniami stála nablízku.

O tom, že Nemocnica Bory bude postavená, vieme osem rokov. Keď sme sa len začali baviť o tom, že z plánu obnovy postavíme Rázsochy, boli Bory v poslednej stavebnej fáze.

Štát je príliš slabý. Mali by sme mať ako spoločnosť vlastný verejný záujem.

Záujem pacienta je, aby mal čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť a je mu jedno, či tú liečbu dostane vo Svete Zdravia, v sieti Agel alebo v štátnej nemocnici.

Nie, nie je mu to vždy jedno. Napríklad kriticky chorý pacient s viacerými komplikovanými poraneniami má byť liečený v nemocnici, ktorá mu poskytne komplexnú zdravotnú starostlivosť. Je dôležité, aby štát rozhodoval o tom, ako bude vyzerať zdravotná starostlivosť v regióne. Štát musí byť dostatočný silný regulátor.

Áno, otázka je, či musí byť zároveň poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Štát musí vedieť povedať, že chce mať na základe potreby napríklad v Bratislave jednu komplexnú, dve mestské nemocnice plus doliečovacie zázemie. Až následne môže prísť súkromný investor a pokryť časť potreby v regióne.

Takže máme mať plán rozvoja kraja. Preferujete však, aby túto koncovú nemocnicu a mestské nemocnice nutne vlastnil štát, alebo je jedno, kto je vlastníkom či prevádzkovateľom budovy?

Minimálne koncové nemocnice v každom kraji by mal vlastniť štát. Ale konkurencia je dôležitá. Súkromné nemocnice idú po zisku.

Lebo musia, keďže súkromné nemocnice neoddlžíme tak, ako to robíme pri štátnych.

V poriadku. Súkromné nemocnice prinášajú inovácie a môžu byť prospešné, pokiaľ to nepresiahne istú hranicu. Ekonomizácia v zdravotníctve nemôže ísť na úkor pacienta. Nemôžme povedať, že všetko súkromné je dobré a všetko štátne je zlé.

Pri počiatkoch Plánu obnovy ste stáli aj vy. Dnes patríte medzi kritikov toho, ako s plánom obnovy meškáme. Nezapli sme si však hneď na úvod zle gombíky na košeli?

Treba pripomenúť, že zásluhou Mareka Krajčího ide z Plánu obnovy na zdravotníctvo takmer 1,5 miliardy eur. Dá sa polemizovať o tom, prečo ide do ambulantnej starostlivosti len 11 miliónov eur a prečo nejde viac peňazí do digitalizácie a inovácií. Viac ako 900 miliónov eur investujeme do betónu a tehál. Máme však obrovský investičný dlh v nemocniciach. Základná myšlienka bola postaviť tri koncové nemocnice na východnom, strednom a západnom Slovensku. Na začiatku plánu obnovy sa nehovorilo nič o tom, že by sa financie z plánu obnovy použili na stavbu regionálnych alebo mestských nemocníc.

Plán Obnovy je napojený na optimalizáciu siete nemocníc. Niektoré nemocnice budú musieť rozšíriť svoj lôžkový fond alebo prestavať či rovno dostavať niektoré oddelenia. Na to nemocnice potrebujú financie.

Netvrdím, že nepotrebujeme nemocnice v Humennom a Rimavskej Sobote. Ale dom sa stavia od základov a nie od strechy. Mrzí ma, že nemáme strategický plán, v ktorom by sme povedali, že najskôr postavíme nemocnicu v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Tieto koncové nemocnice potrebujeme. Bez nich systém nebude fungovať. Až následne sa mali financie poskytnúť aj menším nemocniciam.

Plán obnovy však definoval, že takmer miliarda eur pôjde na nemocnice. Takže nejaký plán predsa len máme.

O tieto peniaze bol veľký boj. Pôvodný zámer, postaviť tri koncové nemocnice v každej časti Slovenska, sa celkom nepodaril. Vláda rozhodla o tom, že investuje do dvoch štátnych nemocníc a jedna tranža pôjde do regionálnych nemocníc.

Hneď na začiatku sa vyskytol spor o to, kto môže čerpať tieto finančné prostriedky z Plánu obnovy. Tento spor rozlúskla až Európska komisia, ktorá potvrdila, že o finančné prostriedky sa môžu uchádzať všetky nemocnice bez ohľadu na vlastnícku štruktúru. Vláda pôvodne chcela, aby mohli finančné prostriedky čerpať výhradne štátne nemocnice.

Súkromní poskytovatelia mohli doteraz čerpať eurofondy. Štátne nemocnice sú dlhodobo hendikepované, keďže na to, aby mohli dostávať eurofondy, nemôžu byť v dlhoch. Investovalo sa teda dominantne do súkromných nemocníc.

Otázka však bola, či je z vášho pohľadu v poriadku, ak by sme finančné prostriedky z plánu obnovy poskytli výhradne štátnym nemocniciam.

Z môjho pohľadu bolo kľúčové postaviť tri koncové nemocnice. Ako štát sme mali investovať práve do týchto nemocníc. Zároveň by sme sa mali zamyslieť nad potrebou nemocničného investičného fondu pre všetky nemocnie. Nemôžeme očakávať, že budeme neustále vykrývať investičný dlh nemocníc cez platby za ústavnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom DRG alebo sa spoliehať na ďalšie plány obnovy.

Takže v prípade, ak by sme financie z plánu obnovy dali len štátnym nemocniciam, nepovažovali by ste to za diskrimináciu?

Nie. Štát musí byť vlastníkom strategických objektov. Som presvedčený, že ak by sa nám podarilo zlepšiť manažment štátnych nemocníc a dôjde k dofinancovaniu sektora, tak budú aj štátne nemocnice dosahovať lepšie hospodárske výsledky.

Túto mantru opakuje takmer každý politik, no realita nám ukazuje, že až na niekoľko výnimiek, končia štátne nemocnice v prudkom deficite.

Pretože okrem iného nemáme dobrý manažment.

Nie je súčasťou DNA štátu zlý manažment čohokoľvek?

Nebolo by dobré a prospešné, aby celú zdravotnú starostlivosť zabezpečoval súkromný sektor.

Prečo?

Už len preto, že zdravotníctvo je a ostane služba pre pacienta a nemôže byť iba výhodný biznis. 

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.