Slovensko počas prvého februárového víkendu 2023 bojovalo so snehovou kalamitou. No už o niekoľko mesiacov naplnia stránky novín články o vlne horúčav na našom území.
Zimu 2022/2023 však možno celkovo označiť ako miernu. Ak však bude i blížiace sa leto 2023 rovnako horúce ako to minulé, alebo ešte teplejšie, bude to mať vplyv na úmrtnosť rizikových skupín obyvateľstva, ktoré vysoké letné teploty neznášajú ideálne.
Hovoríme predovšetkým o senioroch a o pacientoch s chronickými chorobami. Ako vo svojom článku uviedol magazín Politico, vlny horúčav v Európe môžu byť v budúcnosti spoluzodpovedné za smrť 30-90 000 ľudí.
Podľa riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu (WHO) Dr. Hansa Henriho Klugea zomrelo na následky vĺn horúčav minimálne 15 000 ľudí a to len v roku 2022. V Španielsku umrelo na následky horúčav takmer 4000 ľudí, viac ako 1000 v Portugalsku, viac ako 3200 vo Veľkej Británii a približne 4500 obetí si vyžiadali vlny horúčav v Nemecku.
Jedným z efektov zmeny klímy bude zvyšujúci sa počet dní, kedy budeme zažívať vysoké denné teploty. Tento trend bude podľa Európskej Environmentálnej Agentúry (EEA) spojený aj možným šírením sa malárie alebo horúčky dengue, ktorá sa v minulosti vyskytovala skôr v Amerike, Ázii, Afrike alebo niektorých častiach Karibiku a Pacifiku.
Horúčavy sú jedným z hlavných zdravotných rizík v Európe
Štúdia Európskej Environmentálnej Agentúry (EEA) poukazuje na to, že v Európe dochádza k zmene klímy, ktorá má negatívne následky na zdravie obyvateľstva. Dĺžka a intenzita letných horúcich vĺn predstavuje pre ľudí zdravotné riziká, pričom trend otepľovania sa v Európe bude podľa prognóz EEA pokračovať a to vo všetkých projektovaných scenároch.
Tým najpozitívnejším scenárom, ohľadne zmeny klímy v Európe je ten, v ktorom sa povrchová teplota v Európe do konca 21.storočia zvýši v priemere o 3.4°C. Negatívny scenár však počíta so zvýšením povrchovej teploty v Európe až o 8.5°C. Počet horúcich dní sa má zdvojnásobiť a v negatívnom scenári takmer štvornásobiť.
Zdravotné dôsledky
Autorka štúdie Aleksandra Kazmierczak poukázala na to, že už dnes sú horúce dni spoluzodpovedné za 86-91% úmrtí, ktoré sú spojené s extrémnym počasím v Európe. Európa starne a starší ľudia znášajú vysoké teploty s väčšími problémami.
Staršia časť populácie má počas horúcich dní vyššie riziko smrti spôsobenej kardiovaskulárnymi ochoreniami a respiračnými chorobami. Navyše trend starnutia populácie bude počas nasledujúcich dekád pokračovať.
Podľa dát Eurostatu tvorili v roku 2021 ľudia starší ako 65 rokov jednu pätinu populácie Európskej Únie. Podiel ľudí vo vekovej kategórii 65+ bude narastať a v roku 2040 bude mať približne 155 miliónov obyvateľov 65 a viac rokov. Platí priama úmera: viac ľudí vo veku 65+ = vyšší počet kardiovaskulárnych pacientov.
Tichý zabijak teplo
Vysoké teploty majú potenciál spôsobiť ľudskému organizmu teplotný šok, ktorý môže zapríčiniť smrť následkom vyčerpania organizmu z tepla alebo na následky úpalu. Vysoké teploty sú záťažou na kardiovaskulárny a respiračný systém, ktorý je u pacientov s chronickými chorobami oslabený.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.